Vysvetlenie: Prečo by prezident Joe Biden mohol uzavrieť projekt ropovodu Keystone XL

Kontroverzný ropovod XL spája ropné piesky v kanadskej provincii Alberta s rafinériami v amerických štátoch Illinois a Texas.

Biden už v minulosti vyhlásil, že v prípade zvolenia zruší povolenie ropovodu XL. (AP Photo/Carolyn Kaster)

Po stredajšom nástupe novozvoleného prezidenta USA Joea Bidena do úradu je jedným z prvých krokov, ktoré by demokrat mohol urobiť zrušenie povolenia na projekt ropovodu Keystone XL v hodnote 9 miliárd dolárov Uviedla to správa Canadian Broadcasting Corp (CBC).

Kontroverzný ropovod XL, ak sa postaví, sa stane súčasťou rozsiahlejšej potrubnej siete, ktorá už existuje. Táto fungujúca sieť, ktorá sa tiež nazýva Keystone, spája ropné piesky v kanadskej provincii Alberta s rafinériami v amerických štátoch Illinois a Texas.

Potrubie Keystone je a vždy bolo katastrofou. Som rád, že Joe Biden zruší Keystone povolenie hneď v prvý deň v úrade. So všetkými veľkými krízami, ktorým Amerika čelí, nesmieme nikdy stratiť zo zreteľa najexistenciálnu hrozbu, ktorej naša planéta čelí: klimatické zmeny. https://t.co/8lDZDOgsVy

— Bernie Sanders (@BernieSanders) 18. januára 2021

Aký je návrh Keystone XL?

Keystone XL je navrhovaná štvrtá fáza siete Keystone Pipeline medzi Kanadou a USA, ktorej cieľom je skrátiť vzdialenosť medzi ropnými pieskami Alberty a pobrežím Texaského zálivu, kde sa nachádza väčšina rafinérií Severnej Ameriky.

Prvé tri fázy Keystone sú dokončené a v súčasnosti prepravujú 5,5 000 000 barelov ropy každý deň do USA z Kanady dlhšou cestou.

Priamejšia trasa plánovaného ropovodu XL s dĺžkou 1 897 km, ako aj väčší priemer, by zvýšili dodávky ropy z Kanady a potenciálne by prepravili 8,3 000 000 barelov ropy denne. Bolo by financované súkromne, pričom náklady na výstavbu by zdieľali kanadská TC Energy a ďalšie ropné spoločnosti. Ropovod XL by prepravoval kanadskú aj americkú ropu do rafinérií v Texase, odkiaľ ju možno vyvážať.

Prečo teda stavať kratšiu trasu?

Kľúčovým dôvodom je, že ropné piesky v Kanade sú uzavreté vo vnútrozemí a priame spojenie s medzinárodnými trhmi cez texaské rafinérie a prístavy by znamenalo, že sa môžu ďalej rozvíjať. To by prospelo energetickému priemyslu v Kanade aj v USA.

Ďalším dôležitým dôvodom je to, že ak Severná Amerika zvýši svoje vlastné zásoby ropy, môže ďalej znížiť svoju závislosť od dovozu z Blízkeho východu, a tak poskytnúť palivo za nižšie ceny pre domácich spotrebiteľov. Prezident Donald Trump tvrdil, že pri výstavbe ropovodu sa vytvorí 28 000 pracovných miest.

Prečo je potom proti projektu odpor?

Existuje množstvo skupín, ktoré majú problém s XL návrhom.

Ekológovia tvrdia, že vybudovanie ropovodu by znamenalo záväzok k rozvoju albertských ropných pieskov, kde sa produkcia ropy má zdvojnásobiť do roku 2030. Tvrdia, že ak sa plynovod postaví, zvýši to závislosť Severnej Ameriky od fosílnych palív. Tým by sa nielen odobralo zameranie na rozvoj obnoviteľných zdrojov, ale tiež by sa tým zhoršila zmena klímy.

Existujú aj sťažnosti na uhlíkovú stopu ťažby kanadskej ropy. Palivo extrahované z ropných pieskov Alberty je bitúmen, ropa nižšej kvality. Jeho ťažobný proces je viac podobný ťažbe ako konvenčné ropné vrty a podľa The Washington Post vytvára o 15 percent viac emisií skleníkových plynov v porovnaní s produkciou jedného priemerného barelu ropy používanej v USA.

Opozícia je aj v americkom štáte Nebraska, kde by úniky z potrubia mohli ohroziť vodonosnú vrstvu Ogallala, ktorá patrí medzi najväčšie svetové zásoby sladkej vody, ktorá poskytuje pitnú vodu pre 20 miliónov ľudí v ôsmich amerických štátoch. Odborníci tvrdia, že kanadský bitúmen by mohol byť obzvlášť škodlivý pre vodnú cestu, pretože na rozdiel od konvenčnej ropy, ktorá v prípade úniku pláva na hladine, sa niektoré ťažké prvky bitúmenu usádzajú na zemi, čím sú bežné čistiace technológie nadbytočné.

Proti projektu sa postavili aj indiánske skupiny, podľa ktorých by výstavba potrubia ovplyvnila dodávky vody proti prúdu mnohých ich rezervácií.

A ako sa tento problém politicky prejavil?

Keďže navrhovaný plynovod prekračuje medzinárodnú hranicu, vyžaduje si súhlas oboch národných vlád. Hoci Kanada schválila projekt XL v roku 2010, bývalý americký prezident Barack Obama, demokrat, ho v roku 2015 odsúdil a povedal, že by to zvýšilo emisie skleníkových plynov a že Kanada bude mať z projektu väčšinu výhod.

Potom v roku 2017 republikánsky prezident Trump, ktorý otvorene spochybňuje pravdivosť klimatických zmien, zvrátil Obamovo rozhodnutie krátko po nástupe do úradu a umožnil tak plynovodu napredovať.

Podľa správy agentúry Reuters v súčasnosti v Kanade prebieha výstavba ropovodu XL a hraničný prechod s USA je dokončený. Vo všetkých štátoch USA, ktorými plynovod prechádza, prebieha výstavba čerpacích staníc, uvádza sa v správe.

Teraz, keď sa Biely dom opäť vracia do rúk demokratov, môže byť projekt opäť ohrozený. Biden už v minulosti vyhlásil, že v prípade zvolenia zruší povolenie ropovodu XL.

Zdieľajte So Svojimi Priateľmi: