Vysvetlenie: Čo je nepriateľský majetok v Indii a ako sa s ním vláda vysporiadala?

Bývalý minister vnútra Hansraj Ahir 2. januára 2018 pre Lok Sabha povedal, že spolu 9 280 nepriateľských nehnuteľností tu zanechali pakistanskí štátni príslušníci a 126 čínski štátni príslušníci, ktorých celková hodnota je približne 1 milión rupií.

Majetok Raja z Mahmudabadu. (Express Photo: Vishal Srivastav)

Skupina ministrov (GoM) vedená ministrom vnútra Únie Amitom Shahom bude monitorovať zneškodňovanie viac ako 9 400 nepriateľských nehnuteľností, ktorých hodnota podľa vlády predstavuje približne 1 milión rupií.

Na nakladanie s nehnuteľným nepriateľským majetkom zvereným správcovi nepriateľského majetku pre Indiu podľa zákona o majetku nepriateľa budú vytvorené dva výbory pod vedením vyšších úradníkov.

Bývalý minister vnútra Hansraj Ahir 2. januára 2018 pre Lok Sabha povedal, že celkovo 9 280 nepriateľských nehnuteľností tu zanechali pakistanskí štátni príslušníci a 126 čínski štátni príslušníci. Vláda odhaduje hodnotu týchto nehnuteľností na približne 1 milión rupií.

Takže, čo je nepriateľský majetok?

V dôsledku indicko-pakistanských vojen v rokoch 1965 a 1971 došlo k migrácii ľudí z Indie do Pakistanu. V súlade s pravidlami obrany Indie v rámci zákona o obrane Indie z roku 1962 indická vláda prevzala majetky a spoločnosti tých, ktorí prevzali pakistanskú štátnu príslušnosť.

Mahmudabad Mansion v Lucknow's Hazratganj je „nepriateľským majetkom“. Vishal Srivastava/Express Archive

Tento nepriateľský majetok zverila centrálna vláda správcovi nepriateľského majetku pre Indiu. To isté sa stalo s majetkom, ktorý po sebe zanechali tí, ktorí odišli do Číny po čínsko-indickej vojne v roku 1962.

Taškentská deklarácia z 10. januára 1966 obsahovala klauzulu, ktorá hovorila, že India a Pakistan budú diskutovať o navrátení majetku a aktív, ktoré obe strany prevzali v súvislosti s konfliktom.

Pakistanská vláda sa však všetkých takýchto nehnuteľností vo svojej krajine zbavila v roku 1971.

Ako sa India vysporiadala s majetkom nepriateľa?

Zákon o majetku nepriateľa, prijatý v roku 1968, ustanovil nepretržité prideľovanie majetku nepriateľa správcovi majetku nepriateľa pre Indiu. Ústredná vláda prostredníctvom správcu vlastní nepriateľský majetok rozmiestnený v mnohých štátoch v krajine.

Niektoré hnuteľné veci sú tiež kategorizované ako nepriateľské.

V roku 2017 parlament schválil zákon o majetku nepriateľa (zmena a overenie) z roku 2016, ktorým sa zmenil a doplnil zákon o majetku nepriateľa z roku 1968 a zákon o verejných priestoroch (vysťahovanie neoprávnených osôb) z roku 1971.

Novelizovaný zákon rozšíril definíciu pojmu nepriateľský subjekt a nepriateľská firma o zákonného dediča a nástupcu nepriateľa, či už ide o občana Indie alebo občana krajiny, ktorá nie je nepriateľom; a následná firma nepriateľskej firmy, bez ohľadu na národnosť jej členov alebo partnerov.

Novelizovaný zákon ustanovil, že nepriateľský majetok bude aj naďalej zverený správcovi, aj keď nepriateľ alebo nepriateľský subjekt alebo nepriateľská firma prestanú byť nepriateľmi v dôsledku smrti, zániku, ukončenia podnikania alebo zmeny štátnej príslušnosti, alebo ak zákonný dedič resp. nástupcom je občan Indie alebo občan krajiny, ktorá nie je nepriateľom.

Správca môže s predchádzajúcim súhlasom ústrednej vlády nakladať s nepriateľským majetkom, ktorý mu bol zverený, v súlade s ustanoveniami zákona a vláda môže na tento účel vydať správcovi pokyny.

Prečo boli predložené tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy?

Cieľom dodatkov bolo chrániť pred nárokmi na nástupníctvo alebo prevod majetku, ktorý zanechali ľudia, ktorí po vojnách migrovali do Pakistanu a Číny.

Dodatky odopreli zákonným dedičom akékoľvek právo na nepriateľský majetok. Hlavným cieľom bolo negovať účinok súdneho rozsudku v tomto smere.

Vo vyhlásení o predmetoch a dôvodoch v návrhu zákona sa uvádzalo: V poslednom čase sa vyskytli rôzne rozsudky rôznych súdov, ktoré nepriaznivo ovplyvnili právomoci správcu a indickej vlády, ako je ustanovené v zákone o majetku nepriateľov z roku 1968. Interpretácia rôznymi súdmi, správca považuje za ťažké udržať svoje konanie podľa zákona o majetku nepriateľov z roku 1968.

Čo hovorili tieto súdne príkazy?

Jeden veľký rozsudok bol vynesený v prípade majetku bývalého Rádžu z Mahmudabadu, ktorý vlastnil niekoľko veľkých nehnuteľností v Hazratganj, Sitapur a Nainital. Po rozdelení Raja odišli do Iraku a zostali tam niekoľko rokov, kým sa usadili v Londýne. Jeho manželka a syn Mohammed Amir Mohammad Khan však zostali v Indii ako indickí občania a boli aktívni v miestnej politike.

Po tom, čo indická vláda v roku 1968 uzákonila zákon o majetku nepriateľa, bol majetok Raja vyhlásený za nepriateľský majetok.

Keď Raja zomrel, jeho syn vsadil na majetok. Po právnej bitke, ktorá trvala viac ako 30 rokov, 21. októbra 2005 súd najvyššieho súdu zložený zo sudcu Ashoka Bhana a sudcu Altamasa Kabira rozhodol v prospech syna.

Verdikt otvoril stavidlá pre ďalšie žaloby na súdoch v celej krajine, v ktorých skutoční alebo údajní príbuzní osôb, ktoré migrovali do Pakistanu, predložili darovacie listiny, v ktorých tvrdili, že sú právoplatnými vlastníkmi nepriateľských nehnuteľností.

Dňa 2. júla 2010 vtedajšia vláda UPA vydala nariadenie, ktoré zakázalo súdom nariadiť vláde, aby sa zbavila nepriateľského majetku správcu. Príkaz SC z roku 2005 sa tak stal neúčinným a depozitár opäť prevzal majetky Raja.

Návrh zákona bol predložený v Lok Sabha 22. júla 2010 a následne bol 15. novembra 2010 predložený revidovaný návrh zákona. Tento návrh zákona bol následne postúpený Stálemu výboru. Uvedený zákon však nemohol byť schválený počas obdobia 15. Lok Sabha a prepadol.

Dňa 7. januára 2016 prezident Indie vyhlásil nariadenie o majetku nepriateľa (zmena a overenie) z roku 2016, ktoré bolo nahradené návrhom zákona, ktorý sa stal zákonom v roku 2017.

Zdieľajte So Svojimi Priateľmi: