Vysvetlené: Prečo Čiľania hlasovali za prepísanie svojej ústavy
Čiľania tiež hlasovaním zvolili zhromaždenie so 155 členmi na vypracovanie novej ústavy. V tomto orgáne nebudú žiadni aktívni zákonodarcovia a na finalizáciu nového dokumentu bude mať celkovo deväť mesiacov s možnosťou jednorazového predĺženia o tri mesiace.
Žena búcha hrncom, keď reaguje na referendum o novej čílskej ústave vo Valparaiso v Čile (REUTERS/Rodrigo Garrido) Po vlne neustálych protestov sa obyvatelia Čile dočkali hlasovala drvivá väčšina v prospech prepísania takmer štyri desaťročia starej ústavy tejto juhoamerickej krajiny, ktorá sa datuje do obdobia vojenskej diktatúry za generála Augusta Pinocheta.
Jubilujúci proreformní demonštranti zaplavili v nedeľu večer ulice na oslavách po tom, ako hlasitých 78 percent ľudí hlasovalo za „áno“ v referende, ktoré sa uskutočnilo po masových demonštráciách proti ekonomickej nerovnosti v celej krajine.
Čiľania tiež hlasovaním zvolili zhromaždenie so 155 členmi na vypracovanie novej ústavy. V tomto orgáne nebudú žiadni aktívni zákonodarcovia a na finalizáciu nového dokumentu bude mať celkovo deväť mesiacov s možnosťou jednorazového predĺženia o tri mesiace.
Prečo teda po celej krajine vypukli protesty?
Týždne protestov proti ekonomickej nerovnosti viedli k rozhodnutiu čílskeho prezidenta Sebastiána Piñeru usporiadať referendum v novembri minulého roka. Demonštrácie sa prvýkrát konali v októbri po malom zvýšení cien za metro v hlavnom meste Santiago.
Ale protesty vedené študentmi, ktoré sa vtedy konali, boli oveľa menšieho rozsahu. Mnoho študentov bolo natočených ako protestný akt skákania cez turnikety bez zakúpenia lístkov. Keď sa však napätie zvýšilo a boli hlásené prípady podpaľačstva a násilia, prezident Piñera vyhlásil výnimočný stav a nasadil vojenské jednotky na potlačenie protestov.
Bolo to po tom, čo vojaci začali zapĺňať ulice, tisíce obyčajných Čiľanov sa pripojili k demonštráciám a reťaz protestov vedených mládežou prerástla do plnohodnotného hnutia. Vojenská prítomnosť pripomenula starším občanom represívnu vládu generála Pinocheta v rokoch 1973 až 1990.
Státisíce vtrhli do ulíc a požadovali zásadné zmeny vo svojej spoločnosti. Demonštranti okrem novej ústavy vyzývali aj na reformy privatizovaného školstva, zdravotníctva a dôchodkového sektora v krajine – čo bolo podľa nich hlavným dôvodom prebúdzajúcej sa ekonomickej nerovnosti v krajine.
Pri nepokojoch zahynulo najmenej 30 ľudí a ďalšie tisíce utrpeli zranenia.
Prečo Čiľania v prvom rade požadujú ústavné reformy?
Existujúca charta bola vypracovaná počas vlády diktátora a vojenského vodcu Pinocheta bez akýchkoľvek populárnych vstupov. Ústava bola schválená v podvodnom plebiscite v roku 1980 a je často obviňovaná z nerovností, ktoré existujú v čilskej spoločnosti aj dnes.
Ústava stanovila volebný systém, ktorý roky obmedzoval politické zmeny tým, že uprednostňoval úradujúcich a obmedzoval moc ľavice v krajine. Ekonomický rozmach v 90. rokoch znížil chudobu, no zároveň výrazne zväčšil priepasť medzi bohatými a chudobnými.
Pinochet nakoniec stratil moc v referende v roku 1988, ale ústava z éry diktatúry žila ďalej. V nedeľu Čiľania konečne odhlasovali zrušenie ústavy – krok, ktorý by mohol potenciálne zmeniť politiku v krajine, ktorá bola doteraz považovaná za jednu z najstabilnejších a najbohatších latinskoamerických krajín.
Ako na protesty zareagovala vláda pod vedením Piñera?
Napriek rozsiahlym protestom proti jeho konzervatívne orientovanej administratíve trvalo Piñerovi mnoho týždňov, kým súhlasil s referendom v roku 2019. Nakoniec vláda súhlasila s ústavnou reformou, než napokon ustúpila požiadavke na novú ústavu.
V novembri vládnuca aliancia a opozícia spoločne zverejnili 12-bodovú „Dohodu o sociálnom mieri a novej ústave“, ktorá stanovila kroky na prepísanie ústavy s väčšou účasťou občanov. Sledujte Express Explained na telegrame
Referendum sa malo konať skôr v apríli, no neskôr bolo odložené na október z dôvodu prebiehajúcej pandémie koronavírusu.
Po referende túto nedeľu prezident Piñera zablahoželal voličom k víťazstvu, ale varoval, že je to len začiatok oveľa dlhšieho procesu. Od dnešného dňa musíme všetci spolupracovať, aby nová ústava bola skvelým rámcom pre jednotu, stabilitu a budúcnosť, povedal.
Tiež v časti Vysvetlené | Najznámejšie chýbajúce umelecké diela na svete, čo je o nich známe
O čom hlasovali Čiľania?
Počas referenda, ktoré sa konalo túto nedeľu, sa voliči pýtali, či chcú novú ústavu a tiež aký orgán by mal byť zodpovedný za vypracovanie prepracovanej charty. Podľa volebných činiteľov prišlo odovzdať svoj hlas takmer 7,5 milióna Čiľanov.
Po sčítaní hlasov sa zistilo, že 78 percent bolo za prepísanie ústavy, zatiaľ čo úbohých 21,76 percenta zmenu odmietlo. Približne 79 percent hlasovalo za to, aby nová ústava bola vypracovaná orgánom, ktorý bude v celom rozsahu volený ľudovým hlasovaním.
Čo sa stane ďalej?
Ako Piñera poukázal na začiatku tohto týždňa, referendum bolo prvým krokom dlhotrvajúceho procesu. Voliči budú 11. apríla budúceho roka opäť voliť 155 poslancov nového ustanovujúceho zastupiteľstva.
Orgán bude mať potom deväť mesiacov na vypracovanie návrhu ústavy s možnosťou predĺženia o tri mesiace. Nová ústava bude predstavená po ďalšom referende v roku 2022.
Zdieľajte So Svojimi Priateľmi:
