Vysvetlenie: Prečo Holandsko zvažuje návrh na zníženie stavov hospodárskych zvierat

V návrhu sa uvádza, že počty hospodárskych zvierat by sa mali znížiť o 30 percent tým, že niektorí farmári budú nútení predať emisné práva a dokonca aj svoju pôdu štátu, ak to bude potrebné, uviedol Guardian.

Holandsko je najväčším vývozcom mäsa do EÚ. Má tiež jeden z najväčších odvetví živočíšnej výroby v Európe s viac ako 100 miliónmi hovädzieho dobytka, sliepok a ošípaných. (Hussein Falleh/AFP/Getty Images)

Holandsko zvažuje návrhy, ktoré sú najradikálnejšie svojho druhu v Európe, znížiť stavy dobytka o 30 percent tým, že prinútia farmárov, aby predali svoje emisné práva a dokonca aj pôdu štátu.

Aký je návrh?

Štátni úradníci na ministerstve financií a poľnohospodárstva v Holandsku prišli s návrhmi na zníženie stavov dobytka takmer o tretinu jeho populácie.

Holandsko je najväčším vývozcom mäsa do EÚ. Má tiež jeden z najväčších odvetví živočíšnej výroby v Európe s viac ako 100 miliónmi hovädzieho dobytka, sliepok a ošípaných. Krajina mala v roku 2018 priemernú hustotu 14 kôz, 93 kusov hovädzieho dobytka, 298 ošípaných a 2 372 kusov hydiny na km2 a 414 osôb na km2.

V návrhu sa uvádza, že počty hospodárskych zvierat by sa mali znížiť o 30 percent tým, že niektorí farmári budú nútení predať emisné práva a dokonca aj svoju pôdu štátu, ak to bude potrebné, uviedol Guardian.

Stalo sa tak po rastúcej verejnej diskusii v krajine o účinkoch živočíšnej výroby na ľudské zdravie a životné prostredie. Diskusia našla nový impulz po epidémii Q horúčky, ktorá v rokoch 2007-10 zasiahla najhustejšie osídlené oblasti s chovom dobytka v krajine.

Aký je dôvod takéhoto plánu?

Holandsko bojuje s akútnou klimatickou krízou spôsobenou nadmernými emisiami dusíka. Obavy týkajúce sa hospodárskych zvierat pramenia zo skutočnosti, že produkujú hnoj, ktorý po zmiešaní s močom uvoľňuje amoniak, čo je zlúčenina dusíka.

Tento amoniak sa prostredníctvom odtoku z farmy môže dostať do vodných tokov, v takom prípade nadmerný dusík poškodí citlivé prirodzené biotopy. Dusík môže viesť k riasam, ktoré vyčerpávajú kyslík na povrchu vody.

Štúdia publikovaná v Elsevier minulý rok uviedla, že živočíšna výroba vedie k alarmujúcemu znečisteniu podzemných vôd dusičnanmi.

V práci sa uvádza, že okrem nežiaducich vplyvov na fungovanie pôdy sa dusík v pôde, ktorý sa z veľkej časti pripisuje živočíšnej výrobe, vyplavuje do podzemných vôd najmä vo forme dusičnanov (NO3−)... V rokoch 2012-2015 to viedlo k prekročeniu štandard (50 mg dusičnanov/l) v 47 % v oblasti piesočnatej pôdy, 8 % v ílovej oblasti, 60 % fariem v sprašovej oblasti a žiadnej z fariem v oblasti rašeliny. Prekročenie noriem ovplyvňuje produkciu pitnej vody a kvalitu povrchových vôd. Percento fariem s prekročením normy sa líšilo konkrétne na mliečnych farmách.

Štúdia tiež uvádza, že odtok a vyplavovanie živín z pôd a podzemných vôd vedie k eutrofizácii, v dôsledku ktorej koncentrácie dusíka prekračujú normu na 50 – 65 % meracích bodov v pieskovej oblasti a približne v 40 – 60 % v r. hlinený región v rokoch 2011 až 2014.

Okrem toho depozícia zlúčenín dusíka môže tiež ovplyvniť suchozemské ekosystémy prostredníctvom acidifikácie a eutrofizácie. Štúdia uviedla, že 60 % povrchu v prírodných oblastiach v krajine je vystavených vyššej depozícii dusíka, ako sú hodnoty kritického zaťaženia pre špecifické typy prírodných cieľov.

Dodáva, že živočíšna výroba v Holandsku prispieva približne 40 % k celkovej depozícii dusíka, najmä prostredníctvom emisií amoniaku. Najväčší podiel na emisiách amoniaku má hovädzí dobytok so 63 %, za ním nasledujú ošípané s 21 % a hydina s 11 %. Zmeny celkovej depozície dusíka úmerne neovplyvňujú zmeny v prekročení kritického zaťaženia. Ak sa predpokladajú nulové emisie z chovu zvierat, prekročenie klesne z približne 60 % na približne 15 %.

Aká vážna je kríza v Holandsku?

Táto záležitosť je v krajine veľkým problémom, pretože už nejaký čas bojuje s tým, čo nazýva dusíkovou krízou.

V máji 2019 holandský správny súd Štátnej rady, ktorý je najvyšším správnym orgánom v Holandsku, rozhodol, že vláda porušuje právo EÚ tým, že nerobí dosť na zníženie prebytočného dusíka v zraniteľných prírodných oblastiach. Súd uviedol, že vládny akčný program pre dusík (PAS), program na obmedzenie účinkov dusíka, je nedostatočný.

Ministerstvo pôdohospodárstva, prírody a kvality potravín následne poverilo externý orgán, aby navrhol riešenia krízy. V dôsledku toho bol 17. decembra 2020 holandským parlamentom schválený nový zákon, ktorého cieľom je obmedziť emisie dusíka.

Podľa správy Globálnej informačnej siete pre poľnohospodárstvo stanovuje nový zákon tri ciele – 40 percent oblastí Natura-2000 citlivých na dusík musí byť pod kritickou hodnotou depozície (<255 mole per hectare) in 2025, 50 per cent of the nitrogen sensitive Natura-2000 areas must be below the critical deposition value in 2030, and 74 percent of the nitrogen sensitive Natura-2000 areas must be below the critical deposition value in 2035.

Cieľom zákona je do roku 2035 znížiť emisie dusíka v dôsledku stavebných činností a poľnohospodárstva o polovicu.

Holandsko zaviedlo aj ďalšie prísne opatrenia na riešenie krízy, vrátane zníženia dennej rýchlosti na 100 km/h na diaľniciach, aby sa obmedzili emisie oxidov dusíka, a zastavenia stavebných projektov pohlcujúcich plyn.

Emisie skleníkových plynov z hospodárskych zvierat však v krajine naďalej vyvolávajú obavy.

Podľa správy Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo sa živočíšna výroba podieľa 18 % na celosvetových emisiách skleníkových plynov. Produkuje 65 % oxidu dusného súvisiaceho s ľudskou činnosťou, ktorého potenciál globálneho otepľovania je 310-krát väčší ako CO2.

Aká bola reakcia na návrh znížiť stavy hospodárskych zvierat?

Environmentalisti tento plán vo veľkej miere privítali a povedali, že ide o pozitívny krok k zníženiu emisií dusíka v krajine.

Poľnohospodárske skupiny sú však ostro proti plánu a blokujú cesty traktormi na protest proti návrhom na obmedzenie amoniaku zo živočíšneho odpadu.

Wytse Sonnema, šéf oddelenia pre verejné záležitosti Holandskej poľnohospodárskej a záhradkárskej organizácie (LTO), pre Guardian povedal, že štát, ktorý preberá pôdu od farmárov, je zlý nápad. Ide o zabratie pôdy zo strany vlády, ktoré sa nezhoduje s dobrou správou vecí verejných. Ďalší dôvod je veľmi praktický: vyvlastnenie trvá päť až sedem rokov, kým sa dostavia výsledky, a v mnohých prípadoch aj dlhšie. Tento čas nemáme a je to samozrejme oveľa drahšie, povedala Sonnema.

V správe Guardianu sa tiež uvádza, že väčšina strán chce v tomto smere dobrovoľnejší prístup, pričom hovorca Kresťanskodemokratickej výzvy pre poľnohospodárstvo Derk Boswijk uviedol, že vyvlastnenie môže byť pre vládu katastrofálne. V Holandsku už teraz dochádza v poľnohospodárskom sektore k poklesu o 3 % ročne, mnohí farmári sa nemajú komu venovať a predpokladá sa, že o 10 až 15 rokov sa aj tak zastaví 40 až 50 %. Plány na nútené vyvlastnenie... sú katastrofálne pre podporu a dôveru vo vládu, povedal Boswijk.

Aj keď zákon na zníženie emisií dusíka minulý rok schválil holandský parlament, bol proti nemu značný odpor. Viaceré strany ako PVV (Strana slobody), Zelená ľavica, Strana pre zvieratá a Labouristická strana (PvdA) tvrdili, že zákon nie je dostatočne ambiciózny pri znižovaní emisií dusíka.

Fórum pre demokraciu, ktoré hlasovalo proti zákonu, vtedy tvrdilo, že jediným zámerom je zdecimovať poľnohospodársky sektor. LTO uviedla, že zákon predstavuje pre sektor ťažkosti a má nedosiahnuteľný cieľ do roku 2035.

Newsletter| Kliknutím dostanete do doručenej pošty najlepšie vysvetlivky dňa

Zdieľajte So Svojimi Priateľmi: