Ghalib bol vždy zadlžený, pretože žil nad pomery: Mehr Afshan Farooqi

V rozhovore pre indianexpress.com hovorí Farooqi o tom, čo ju pritiahlo do Ghalibu, o výzvach, ktorým čelila pri odhaľovaní príbehu, ktorý je už sotva známy, a o tom, čo v tomto procese získala.

Jej rozsiahly výskum ju prinútil napísať dve knihy o Ghalibe.

Mirza Ghalib má v súčasnom diskurze jedinečné postavenie. Na rozdiel od iných básnikov, ktorí postupom času získali význam, Ghalib nazbieral slávu. Jeho básne neustále plávajú cez sociálne siete. Starodávny pátos vložený do jeho slov sa neustále prispôsobuje súčasnej biede. Frekvencia, s akou sa to deje, je taká rýchla a náhodná, že kontext jeho slov sa niekedy pri prechode stráca. Výsledné tajomstvo obklopujúce jeho poéziu a život neúmyselne upevnilo jeho status fenoménu popkultúry, možno aj bez toho, aby si človek skutočne uvedomoval hĺbku jeho vízie.

V knihe Ghalib: Divočina pri mojom prahu , autor Mehr Afshan Farooqi sa pozerá za tento prívlastok, na ktorý sa básnik zredukoval. A tak vytvorí hodnotnú biografiu s použitím jeho listov a prvých vydaní jeho diel ako pilierov.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok zdieľaný Mirza Ghalib Safar (mirza__ghalib)

V rozhovore s indianexpress.com Farooqi hovorí o tom, čo ju pritiahlo do Ghalibu, o výzvach, ktorým čelila pri odhaľovaní príbehu, ktorý je už sotva známy, a o tom, čo v tomto procese získala.

úryvky.

Prečo ste chceli napísať biografiu o Ghalibovi?

Literárna história je predmetom môjho výskumu. Ghalib žil na križovatke dejín. Narodil sa vo veku, keď sa britská koloniálna moc etablovala v mnohých častiach Indie. Jeho otec bol zamestnaný u Raja z Alwaru a jeho starý otec z matkinej strany bol veliteľom Britov v Agre. Vyrastal teda v eklektickej domácnosti. Ghalib tiež žil, aby bol svedkom povstania v roku 1857 a jeho následkov. Britský vplyv spôsobil veľa zmien v spôsobe, akým bola literatúra vnímaná a konzumovaná.

Inšpirovala ma štúdia Altaf Husain Hali o Ghalibovi, Yadgar-e Ghalib (Pamätník Ghalibovi, 1897). Haliho Yadgar-e Ghalib je niečo podobné biografii s dobrou zmesou literárnej kritiky alebo hodnotenia Ghalibovej poézie. Moja kniha je holistický prístup ku Ghalibovi. Chcel som preskúmať otázky súvisiace s jeho tvorivou trajektóriou. Prečo prešiel na písanie v perzštine? Prečo tak výrazne upravil svoj Urdu Divan? Aký bol Ghalibov obraz o sebe?

Kniha je dôkazom výskumu a vášne. Aké ťažké bolo ísť do toho?

Kniha bola veľmi náročná na písanie, pretože som mala toľko materiálu. Nakoniec som sa rozhodol napísať dve knihy. Pracujem na dokončení druhého. Keď som začal svoj výskum, trápili ma otázky, na ktoré bolo potrebné odpovedať. Aby som našiel odpovede, musel som urobiť ďalší výskum. Kopal som stále hlbšie a hlbšie. Zistil som, že nemôžem písať o Ghalibovi sám ako urdský básnik, pretože jeho perzský korpus je päťkrát väčší ako jeho urdský! Moja perzština bola hrdzavá. Dokonca aj čítanie a následné prekladanie Ghalibovej zložitej indo-perzštiny si vyžadovalo špeciálny tréning a tvrdú prácu. S ťažkými pasážami mi pomáhal môj otec Shamsur Rahman Faruqi. Bol neuveriteľne trpezlivý. Prechádzať tam a späť medzi angličtinou, urdčinou a perzštinou bola celkom náročná úloha. Otročil som na svojich prekladoch. Bol som nadšený, keď sa veta čítala dobre v angličtine.

Existuje mnoho spôsobov, ako študovať život a diela takého básnika, ako je Ghalib, hovorí autor. (Zdroj: Amazon.in)

Čo bola najprínosnejšia časť výskumu na Ghalibe?

Jedným veľkým momentom bolo držanie rukopisu Ghalibovho urdského divánu z roku 1821 (známeho ako Nuskhah-e Hamiddiyah) v mojich rukách. Rukopis zmizol v roku 1947 v chaose Partition. Znovu sa objavil u obchodníka so starožitnosťami v Londýne v roku 2015. Osoba, ktorá ho chcela kúpiť, ho priniesla do Charlottesville, aby som ho overil. Na ďalšej z mojich výskumných ciest som našiel prvé vydanie Ghalib's Urdu Divan (1841). Podobne sa znova našiel Ghalibov najskorší Divan z roku 1816, rukopis v Ghalibovej vlastnej ruke, ktorý tiež zmizol. Rozprával som príbehy vo svojej knihe.

Vedeli by ste prísť na spôsob, ako urobiť životopis niekoho, koho osobnosť je zahalená teóriami?

Existuje mnoho spôsobov, ako študovať život a diela takého básnika, ako je Ghalib. Máme Ghalib, Život a listy od Ralpha Russella a Khurshidula Islama (1994); je tu Pavan Kumar Varma Ghalib: The Man, The Times (1989). V Urdu sú stovky kníh o Ghalibe. V skutočnosti má bibliografia o Ghalibe viac ako štyristo strán. Väčšina práce sa týka obtiažnosti čítania Ghaliba. Nemyslím si, že existujú teórie o jeho osobnosti, okrem príbehov o jeho súperení so súčasnými básnikmi, najmä so Zauqom.

Existujú špekulácie, že jeho manželstvo bolo nešťastné, ale to je neopodstatnené. Áno, jeho manželstvo s dcérou Navaba neprinieslo také bohatstvo a pohodlie, aké by mohol očakávať. Vždy bol zadlžený, pretože si žil nad pomery. Ale stal sa slávnym a vysoko uznávaným už počas svojho života a mal najvyšší počet shagirds alebo žiaci spojení s básnikom.

Na čom momentálne pracuješ?

V súčasnosti pracujem na svojej druhej knihe o Ghalibovi. Táto kniha je komentárom k vybraným ghazalom z takzvaných Ghalibových odmietnutých veršov. Vo svojom úvode prejdem k dynamike výberu. Skúmal som tiež, ako sú usporiadané divány a ako usporiadanie veršov v ghazale vytvára pocit jednoty tém.

Zdieľajte So Svojimi Priateľmi: