Zdravotná starostlivosť v Indii: zriedkavo volebný problém, napriek obmedzenému prístupu
Absencia pozitívnej skúsenosti s verejným zdravotníctvom tlačí ľudí nielen do súkromných zdravotníckych zariadení, ale vytláča problematiku zdravia aj z verejných politických úvah.

V Indii sú verejné politiky súvisiace so zdravím a infraštruktúra zdravotnej starostlivosti často predmetom diskusií medzi tvorcami politík. Málokedy sa však stávajú politickou témou. Bolo by však chybou domnievať sa, že občania sa o zdravotnícke zariadenia nestarajú. Roky predtým, ako prebiehajúca pandémia upozornila na tieto problémy, štúdia („State of Democracy in South Asia (SDSA) – Round 3“) od Lokniti-CSDS v roku 2019 zistila, že ľudia očakávajú, že vláda prevezme maximálnu zodpovednosť za poskytovanie základnej lekárskej starostlivosti. (Graf 1). Ale pokiaľ ide o hlasovanie, zdravie sa pre voličov nikdy nestane volebnou témou; ani politické strany sa vo svojom programovom vyhlásení alebo kampani vo všeobecnosti nezameriavajú na zdravotnú infraštruktúru.
| Indická mládež sa vydáva neskôr, ale tradičné postoje zostávajú
Zdravie vo voľbách
V niekoľkých kolách povolebných štúdií (národných a štátnych) Lokniti-CSDS menej ako 1 % voličov uviedlo, že pri hlasovaní berú do úvahy zdravie. Predpokladalo sa, že počas súčasnej pandémie budú voliči uprednostňovať zdravie ako volebnú otázku – ale nestalo sa tak. Voľby do Bihárskeho zhromaždenia sa konali tesne po prvej vlne COVID-19. Počas povolebného prieskumu menej ako 1 % voličov považovalo pri hlasovaní za problém zdravie, čo sa príliš nelíšilo od zistenia posledného povolebného prieskumu v Bihári (2015). Začiatkom roku 2021, keď India čelila druhej vlne, sa voľby konali v štyroch štátoch. Aj tu menej ako 1 % voličov považovalo zdravie za volebnú otázku (graf 2).

Prístup k zdravotnej starostlivosti
V SDSA 2019 boli sčítací komisári požiadaní, aby sledovali dostupnosť zdravotníckych zariadení v skúmaných lokalitách. Zistilo sa, že 70 % lokalít má služby verejnej zdravotnej starostlivosti; dostupnosť bola nižšia vo vidieckych oblastiach (65 %) v porovnaní s mestskými oblasťami (87 %). Opýtaní boli tiež požiadaní, aby zisťovali, či sa ľudia dostanú do zdravotníckych zariadení pešo alebo či potrebujú použiť dopravu. V 45 % skúmaných lokalít sa ľudia mohli dostať k zdravotníckym službám pešo, zatiaľ čo v 43 % lokalít potrebovali využiť dopravu. Blízkosť zdravotníckych služieb je vyššia v mestských lokalitách: 64 % opýtaných v mestských oblastiach si všimlo, že ľudia majú prístup k zdravotníckym službám pešo, zatiaľ čo len 37 % vo vidieckych oblastiach tak môže urobiť (graf 3).
Skúsenosti s verejným zdravím
V štúdii uskutočnenej medzi voľbami Lokniti-CSDS v spolupráci s Univerzitou Azima Premjiho v rokoch 2016-19 zdieľalo 30 % opýtaných negatívne skúsenosti s využívaním služieb verejnej zdravotnej starostlivosti. Týkalo sa to skôr ľudí z okrajových oblastí, ktorí sa vyhýbali liečeniu, niekedy pre nedostatok infraštruktúrnych a finančných zdrojov.
V prieskume „State of the Nation Survey (SONS)“, ktorý v roku 2018 uskutočnila spoločnosť Lokniti-CSDS, sa ľudí pýtali, či si niekedy zobrali pôžičku na lekárske ošetrenie. Jedna štvrtina (25 %) potvrdila, že si vzala pôžičku, a tento podiel je vyšší medzi ľuďmi patriacimi k plánovaným kastám a chudobným. Nedostatok financií ich ešte viac odrádzal od lekárskeho ošetrenia: 43 % opýtaných uviedlo, že oni alebo niekto z ich rodiny zostali bez lekárskeho ošetrenia. Tento trend bol pozorovaný najmä medzi ľuďmi z plánovaných kást a plánovaných kmeňov – uviedla to viac ako polovica respondentov v týchto sekciách. Zároveň 47 % ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach uviedlo, že prešli bez liečby (tabuľka 1).
Tieto zistenia naznačujú, že systém zdravotnej starostlivosti v Indii treba sprístupniť ľuďom v núdzi a ľuďom žijúcim na okraji spoločnosti. Absencia pozitívnej skúsenosti s verejným zdravotníctvom tlačí ľudí nielen do súkromných zdravotníckych zariadení, ale vytláča problematiku zdravia aj z verejných politických úvah.
Zdieľajte So Svojimi Priateľmi: