Kompenzácia Za Znamenie Zverokruhu
Celebrity Nahraditeľnosti C

Zistite Kompatibilitu Znamením Zverokruhu

Veľmi dúfam v budúcnosť: kašmírsky spisovateľ Shabir Ahmad Mir

Debutová fikcia kašmírskeho spisovateľa Shabira Ahmada Mira sa zaoberá zložitosťou politického konfliktu v regióne.

Shabir Ahmad Mir, kašmírsky spisovateľ Shabir Ahmad Mir, kniha Shabir Ahmad Mir, ceny Shabir Ahmad MirZatiaľ čo Mir napísal veľa poézie, jeho pokusy s fikciou sa začali, keď sa zúčastnil súťaže FON South Asia Short Story Contest a v roku 2016 sa stal prvým víťazom na druhom mieste za svoj príbeh Djinn, ktorý spadol z orecha.

Jednou z prvých kníh, ktoré vyšli z Kašmíru po zrušení článku 370, je kniha Shabira Ahmada Mira Mor na nás (Rs 550, Hachette). Spisovateľ a básnik z Pulwamy utkal príbeh, ktorý oddelene rozprávajú štyria priatelia z detstva – mladík, ktorý sa dostal do konfliktu, dcéra sociálneho horolezca, syn zarábajúceho majiteľa domu a militanta. Príbeh čerpá zo života v 90. rokoch a niekoľkých udalostí, ktoré formovali politiku regiónu, a snaží sa priblížiť jeho vrstvené zložitosti a vplyv, ktorý má na vzťahy.







Zatiaľ čo Mir napísal veľa poézie, jeho pokusy s fikciou sa začali, keď sa zúčastnil súťaže FON South Asia Short Story Contest a v roku 2016 sa stal prvým víťazom na druhom mieste za svoj príbeh Djinn, ktorý spadol z orecha. Následne získal v roku 2017 medzinárodnú cenu Reuel za beletriu a jeho poviedky boli publikované v rôznych literárnych časopisoch. Toto je jeho debutový román. Úryvky z rozhovoru:

Príbeh odhaľuje šediny konfliktu a to, že ľudí nemožno zaradiť do škatúľ a názory a lojalita sú protichodné. Čo ste chceli prostredníctvom tohto príbehu preskúmať?



Na túto otázku je pre mňa veľmi zložitá odpoveď, pretože to, čo som chcel týmto románom preskúmať, a to, čím sa tento román nakoniec stal, sú dve úplne odlišné veci. Začal som skúmaním a obnovovaním mýtu Tiresias v súčasnej pustatine Kašmír. Potom som z Tiresias prešiel k Oidipusovi a román je v súčasnosti veľmi, veľmi voľným pretvorením toho. Román však počas písania nadobudol svoju vlastnú podobu. Začalo to skúmať a obnovovať spomienky moje, ako aj ľudí okolo mňa. Keď som ho dokončil, román sa stal skúmaním viny za prežitie na mieste a v čase, akým je Kašmír.

Bolo nejakým spôsobom ťažké napísať knihu? Ako dlho sa vyrába?



Myslím, že zo všetkého, čo som doteraz napísal, sa mi tento román písal najľahšie. Najjednoduchšie v tom zmysle, že som si sadol k notebooku a písal preč, veci sa neustále objavovali. Akoby som si to celé roky písal v hlave. Pravdepodobne aj preto som to do troch mesiacov dokončil.

Museli ste autocenzurovať?



Nie. Aspoň nie vedome.

Shabir Ahmad Mir, kašmírsky spisovateľ Shabir Ahmad Mir, kniha Shabir Ahmad Mir, ceny Shabir Ahmad MirShabir Ahmad Mir Mor na nás vydal Hachette.

V románe ste vytvorili niekoľko významných politických udalostí, od 90. rokov až po, možno povedať, časy pred zrušením. Bolo to cvičenie v udržiavaní histórie a spomienok nažive a proti zabudnutiu na minulosť?



Tento pokus bol skôr stretnutím s minulosťou ako bojom proti zabudnutiu na minulosť. Patrím ku generácii Kašmírčanov, ktorí prežili historické obdobie, ktorého sme boli svedkami, ale nedokázali sme pochopiť dobré životné podmienky detí. Ako dospelí nedokážeme zosúladiť našu históriu s vlastným svedectvom. Tento kúsok histórie – osemdesiate a deväťdesiate roky – sa stal bahnom naratívov a protipríbehov; propagandy a polemiky. Jediný spôsob, ako sa zapojiť do našej vlastnej minulosti, je získať späť svoje vlastné spomienky a zažiť (ale nie dosiahnuť) nejaké pochopenie toho všetkého.

Zákaz vychádzania nachádza v románe zmienku. Kašmír zažil najprísnejšie a najdlhšie uzamknutie vo svojej histórii spojené s vypnutím internetu, aké nikde inde na svete nebolo. Je to niečo, čo plánujete preskúmať vo svojej budúcej práci?



Zákazy vychádzania a obmedzenia poskytujú veľmi kafkovský svet nápaditých možností a fiktívnych nájazdov. Toto je pre mňa trvalé pokušenie. Za tie roky som tomuto pokušeniu vo svojich poviedkach neraz podľahol. A možno z toho nakoniec vzíde niečo dlhšie, niečo hlbšie. Ale v súčasnosti je moja predbežná ďalšia práca o niečom úplne inom. Je o tkáčovi, ktorý chce utkať koberec, ktorý bude lietať. Predbežne sa odohráva v Kašmíre pred rokom '47, presnejšie v Šrínagare. Ale tento Šrínagar nie je nevyhnutne historický Šrínagar, môže to byť môj vlastný výtvor. Šrínagar, kde boli tkáči kobercov a šálov na vrchole svojho remesla, no zároveň boli pod pevnou kontrolou štátu, ktorý ich existenciu zredukoval na automaty na razenie peňazí. Cieľom je preskúmať úlohu umenia a umelca v takejto zostave.

Mor, hroziaca skaza, apokalypsa – tieto výrazy boli použité na predstavenie vašej predchádzajúcej a najnovšej práce. Nemáte nádej do budúcnosti?



Veľmi dúfam v budúcnosť, inak prečo by som písal? Keď niekto píše o blížiacej sa záhube a moru a o tom všetkom, znamená to, že si predstavoval alternatívny svet, lepší svet, s ktorým sa nevie zladiť, v akom sa ocitne resp. smerujúci k.

Aké ťažké je nájsť vydavateľa pre príbeh odohrávajúci sa v kašmírskom konflikte?

Myslím si, že v konečnom dôsledku je to zásluha príbehu (zásluha v jeho komplexnom kapitalistickom zmysle), ktorá rozhoduje o jeho šanciach na uverejnenie. Príbeh odohrávajúci sa v Kašmíre má výhodu v tom, že priťahuje pozornosť vydavateľov/agentov, ale to je všetko. Potom má rovnakú šancu na zverejnenie ako ktorýkoľvek iný príbeh.

Necítili ste u vydavateľov strach alebo nezáujem o konflikt? Nehralo v tom súčasné politické prostredie žiadnu rolu?

Predpokladám, že sa snažíte spýtať, nakoľko je realizovateľné zverejniť naratív, ktorý sa nezhoduje s tým etatistickým, alebo je dokonca proti nemu, najmä v súčasnom politickom establishmente. Poviem, ak sa vám podarilo vytvoriť dobré umelecké dielo založené na subalternatívnom rozprávaní alebo na okrajovom hlase, získate pozornosť vydavateľa. Problémy nastanú, až keď vyjde publikácia. Keď sa perie rozstrapatí a kostry začnú padať von, vtedy začnú problémy. Ako už bolo povedané, moje pozorovanie môže byť skreslené kvôli tomu, že sa mi možno len nejako podarilo osloviť len tých vydavateľov, ktorí majú na mysli iba publikáciu a nič iné. Môžu tam byť aj iní, ktorí, aby sme si požičali vaše slová, „sa boja alebo sa o konflikt nezaujímajú“. Niektorí ľudia ma na to už skôr varovali – ‚Možno budete musieť stíšiť hlas, možno budete musieť upraviť ‚nevhodné‘ veci‘. Ale našťastie som v Hachette nestretol s takýmito problémami.

Toto je váš debut a v minulosti ste napísali niekoľko poviedok. Ako si sa stal spisovateľom? Má vám to pomôcť pochopiť, čo sa deje okolo?

Pokiaľ si pamätám, príbehy boli vždy mojím spôsobom vnímania sveta. Môj šiesty zmysel, ak môžete. Už od detstva si pretváram a pretváram svet vo svojom vnútri a okolo seba spôsobom, ktorý považujem za vhodný. Niekde som si to všetko začal zapisovať.

Vieme o vašom záujme o grécku mytológiu, mohli by ste nám povedať viac o vašich literárnych vplyvoch?

Milujem čítanie a to, čo čítam, závisí od miesta a nálady, v ktorej sa nachádzam. Počas dní som čítal komiksy o Batmanovi a iné som bol schúlený a snažil som sa čítať Joyce (ako sa len dalo). Je teda ťažké povedať, čo ma ovplyvnilo alebo čo ma najviac ovplyvňuje, pretože je to ako zo všetkého niečo. Ale áno, v priebehu rokov zanechali niektorí spisovatelia skutočne úžasné dojmy ako (Nikolai) Gogol, (Franz) Kafka, (James) Joyce, (Jorge Luis) Borges a dokonca (JRR) Tolkien.

Zdieľajte So Svojimi Priateľmi: