Ekonomický koridor Čína-Pakistan: Pakistanská cesta veľkých nádejí

Mnohí veria, že čínsko-pakistanský ekonomický koridor môže zmeniť osud Pakistanu – ružovú budúcnosť, z ktorej jeho armáda a vláda obvinili Indiu, že sa ho snaží zničiť. O čom je ekonomický sen?

Premiér Nawaz Sharif a prezident Si Ťin-pching spustili 20. apríla 2015 projekt CPEC prostredníctvom video spojenia z Islamabadu. (Zdroj: Oddelenie tlačových informácií, pakistanská vláda)

Minulý týždeň veliteľ pakistanskej armády generál Raheel Sharif povedal, že India otvorene spochybnila projekt čínsko-pakistanského ekonomického koridoru (CPEC) a že R&AW sa nehanebne podieľa na destabilizácii Pakistanu. O deň neskôr pakistanský minister obrany generálporučík (v dôchodku) Alam Khattak stálemu výboru Senátu povedal, že R&AW vytvorilo špeciálnu bunku, ktorá sa mala zamerať na CPEC. Projekt, ktorého kľúčová časť prejde cez Gilgit-Baltistan v Pakistane okupovanom Kašmíre, mnohí v Pakistane považujú za potenciál zmeniť osud krajiny – priniesť bezprecedentný rast, pracovné miesta a prosperitu.

Takže, čo presne je projekt CPEC?

Odkazuje na sériu veľkých infraštruktúrnych prác, ktoré v súčasnosti prebiehajú v Pakistane, ktorých cieľom je spojiť Kašgar v čínskej provincii Sin-ťiang s hlbokomorským prístavom Gwadar blízko pakistanskej hranice s Iránom. S koridorom je spojených niekoľko ďalších cestných, železničných a energetických projektov a projekt sa snaží rozšíriť a zmodernizovať infraštruktúru po celej dĺžke a šírke Pakistanu a rozšíriť a prehĺbiť ekonomické väzby s jeho priateľkou do každého počasia, Čínou. Čínske firmy investujú do projektu počas šiestich rokov takmer 46 miliárd dolárov – vrátane 33,8 miliárd dolárov do energetických projektov a 11,8 miliárd dolárov do infraštruktúry, uviedla agentúra Reuters v novembri 2014, pričom citovala dohodu podpísanú oboma krajinami počas návštevy Pakistanu Prime. Minister Nawaz Sharif do Číny začiatkom toho mesiaca.

Ako získa Pakistan?

CPEC môže byť teoreticky pre Pakistan prevratným krokom. V čase, keď terorizmus vážne ovplyvnil vyhliadky Pakistanu na zahraničné investície, 46 miliárd dolárov sľúbených Čínou je trojnásobok celkových priamych zahraničných investícií, ktoré získala za posledné desaťročie. Odhaduje sa, že projekt priamo vytvorí približne 700 000 pracovných miest do roku 2030 a výrazne urýchli rast HDP. Investori budú podporovaní pekinskými a čínskymi bankami a Pakistan už v tomto procese nezvýši žiadne dlhy. Prevažná časť investícií pôjde do energetiky. Projekty uhoľnej, veternej, solárnej a vodnej energie v hodnote 15,5 miliardy dolárov budú online do roku 2017 a pridajú 10 400 megawattov do národnej siete, informovali Dawn a Reuters s odvolaním sa na predstaviteľov. Celkovo Pakistan očakáva, že do roku 2021 pridá 16 000 MW a zníži nedostatok energie o 4 000 až 7 000 MW. Nedostatok moci je v Pakistane veľkým problémom, a to aj vo voľbách, a vyvolal násilné protesty.

Dohoda CPEC zahŕňa aj 5,9 miliardy dolárov na cestné projekty a 3,7 miliardy dolárov na železničné projekty, pričom všetky majú byť vyvinuté do roku 2017. Vybuduje sa aj optický kábel medzi Čínou a Pakistanom v hodnote 44 miliónov dolárov. Pakistanské noviny hlásili veľké nadšenie pre projekt, vrátane domácich investícií v súlade s cieľmi CPEC.

Okrem potenciálu pre rast, moc a zamestnanosť Pakistan tiež očakáva, že CPEC ho zviaže ešte pevnejším objatím s blízkym priateľom Čínou, čím získa väčší strategický vplyv na Indiu a Spojené štáty v oblasti Indického oceánu.

A čo z toho vyplýva pre Čínu?

Mnohí pociťujú oveľa viac, ako to, čo má Pakistan. CPEC je súčasťou väčšej regionálnej nadnárodnej čínskej iniciatívy „One Belt One Road“ (OBOR), ktorej dve ramená sú pozemná Nová hodvábna cesta a Námorná hodvábna cesta 21. storočia, pomocou ktorej chce Peking vytvoriť ekonomický pás Hodvábnej cesty. sa rozprestiera na veľkej časti Ázie a východnej Európy a je popretkávaná sieťou dopravných, energetických a telekomunikačných liniek.

Gwadar leží v blízkosti Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčovou trasou na prepravu ropy. Mohlo by to otvoriť energetický a obchodný koridor z Perzského zálivu cez Pakistan do západnej Číny, ktorý by mohlo využívať aj čínske námorníctvo. CPEC umožní Číne pozemný prístup k Indickému oceánu, čím skráti takmer 13 000 km dlhú námornú plavbu z Tianjinu do Perzského zálivu cez Malacký prieliv a okolo Indie na iba 2 000 km dlhú cestu z Kašgaru do Gwadaru.

Rozvoj Kašgaru ako obchodného terminálu zníži izoláciu nepokojnej provincie Sin-ťiang, prehĺbi jej angažovanosť so zvyškom Číny a zvýši jej potenciál pre cestovný ruch a investície. Stredoázijské republiky majú záujem pripojiť svoje siete infraštruktúry k CPEC – to im umožní prístup k Indickému oceánu a zároveň prispeje k iniciatíve OBOR.

Pre čínske spoločnosti poskytuje masívny rozsah CPEC investičné príležitosti na niekoľko rokov dopredu. Podľa podmienok zmluvy budú môcť projekty prevádzkovať ako ziskové subjekty, uviedla agentúra Reuters. China Development Bank a Industrial and Commercial Bank of China Ltd, jedna z „veľkej štvorky“ čínskych štátnych komerčných bánk, požičia finančné prostriedky spoločnostiam, ktoré budú investovať do projektov ako komerčné podniky. Medzi hlavné čínske spoločnosti investujúce do pakistanského energetického sektora patrí čínska spoločnosť Three Gorges Corp., ktorá vybudovala najväčšiu vodnú elektráreň na svete, a China Power International Development Ltd.

Vyskytli sa nejaké problémy?

V niektorých oblastiach panuje skepticizmus, pokiaľ ide o rozsah skutočných ziskov, ktoré by Pakistanu priniesli. Hlasy v Balúčistane – kde je Gwadar – požadujú, aby čínski investori presne uviedli, ako by z toho mali prospech. Balúčistan aj Khyber Pakhtunkhwa sa sťažovali, že energetické projekty, ktoré by mali byť ich, išli do Pandžábu. Západné rameno CPEC, dôležité pre rozvoj Balúčistánu a KP, zostáva neisté. A predsa je spolupráca medzi provinciami – tradične ne jednou zo silných stránok Pakistanu – kľúčom k úspechu CPEC.

Nepredvídateľná bezpečnostná situácia zostáva veľkým problémom, najmä v KP a Balúčistane. Veľký teroristický útok na projekt CPEC bude prekážkou a Pakistan rozmiestnil pozdĺž koridoru 15 000 špeciálnych bezpečnostných síl pre čínskych občanov a spoločnosti. Isté obavy sú aj v súvislosti s ujgurskými militantmi v Sin-ťiangu.

Ako reagovala India?

Ministerka zahraničných vecí Sushma Swaraj v decembri 2014 povedala parlamentu, že vláda si je vedomá toho, že Čína je zapojená do výstavby alebo pomoci pri infraštruktúrnych projektoch... vrátane... hydroelektrických a jadrových projektov, diaľnic, diaľnic, exportných spracovateľských zón a ekonomických koridorov v Pakistane. Vláda zaznamenala správy týkajúce sa Číny a Pakistanu zapojených do aktivít budovania infraštruktúry v Pakistane okupovanom Kašmíre, vrátane výstavby čínsko-pakistanského hospodárskeho koridoru. Vláda vyjadrila svoje obavy Číne týkajúce sa ich aktivít... a požiadala ich, aby takéto aktivity ukončili.

V apríli 2015 však TCA Raghavan, vysoký komisár pre Pakistan, citovaný agentúrou PTI, povedal, že India nemá obavy z výstavby pakistansko-čínskeho hospodárskeho koridoru, keďže ekonomicky silný Pakistan by priniesol stabilitu v regióne.

Zdieľajte So Svojimi Priateľmi: