Vysvetlenie: Prečo chudobní v Indii zostávajú chudobnými

V Indii by podľa správy Svetového ekonomického fóra o globálnej sociálnej mobilite trvalo 7 generácií, kým by člen chudobnej rodiny dosiahol priemerný príjem.

Podľa správy sú severské ekonomiky ako Dánsko a Fínsko na vrchole rebríčka sociálnej mobility, zatiaľ čo krajiny ako India, Pakistan, Bangladéš a Južná Afrika sú na konci.

Svetové ekonomické fórum, ktoré organizuje známe každoročné stretnutie najvplyvnejších svetových podnikateľov a politických činiteľov s rozhodovacími právomocami v lyžiarskom stredisku Davos (Švajčiarsko), prichádza so svojím prvým Správa o globálnej sociálnej mobilite , čo zaradilo Indiu medzi 72 z 82 profilovaných krajín.

Podľa správy sú severské ekonomiky ako Dánsko a Fínsko na vrchole rebríčka sociálnej mobility, zatiaľ čo krajiny ako India, Pakistan, Bangladéš a Južná Afrika sú na konci (pozri tabuľku 1).

Tabuľka 1: Rebríček globálnej sociálnej mobility WEF

Aký je kontext tejto správy?

Napriek rýchlemu globálnemu rastu sa nerovnosti na celom svete zväčšujú. Nárast nerovnosti spôsobil nielen masívne sociálne nepokoje, ale nepriaznivo ovplyvnil aj celosvetový konsenzus o druhu hospodárskej politiky, ktorú krajiny uplatňujú.

Dobrým príkladom toho je nárast obchodného protekcionizmu na celom svete za posledných niekoľko rokov. Či už sú to Spojené štáty alebo Spojené kráľovstvo, dvaja z najhorlivejších zástancov globalizácie a otvorenosti obchodu, viaceré krajiny sa začali pozerať dovnútra v nádeji, že väčší obchodný protekcionizmus pomôže zmierniť obavy a obavy domácich pracovníkov.

Čo je sociálna mobilita?

Nerovnosti sa zvyčajne merajú z hľadiska príjmu. A toto opatrenie sa ukázalo ako nedostatočné. Ako sa uvádza v správe, existuje veľa situácií, keď napriek vysokej úrovni absolútnej príjmovej mobility zostáva relatívna sociálna mobilita nízka. Napríklad v ekonomikách ako Čína a India môže ekonomický rast pozdvihnúť celú populáciu nahor, pokiaľ ide o absolútny príjem, ale postavenie jednotlivca v spoločnosti v porovnaní s ostatnými zostáva rovnaké.

V správe sa uvádza: Pojem relatívna sociálna mobilita užšie súvisí so sociálnym a ekonomickým postavením jednotlivca vo vzťahu k rodičom. V krajine s dokonalou relatívnou mobilitou by dieťa narodené v nízkopríjmovej rodine malo rovnakú šancu zarobiť si vysoký príjem ako dieťa narodené rodičom s vysokým príjmom.

Pojem sociálna mobilita je teda oveľa širší ako len pohľad na príjmovú nerovnosť. Zahŕňa niekoľko obáv, ako napríklad:

• Vnútrogeneračná mobilita: Schopnosť jednotlivca pohybovať sa medzi sociálno-ekonomickými triedami počas vlastného života.
• Medzigeneračná mobilita: Schopnosť rodinnej skupiny pohybovať sa nahor alebo nadol po sociálno-ekonomickom rebríčku počas jednej alebo viacerých generácií.
• Absolútna mobilita príjmu: Schopnosť jednotlivca zarábať v reálnom vyjadrení toľko alebo viac ako ich rodičia v rovnakom veku.
• Absolútna mobilita vzdelávania: Schopnosť jednotlivca dosiahnuť vyššie vzdelanie ako ich rodičia.
• Relatívna príjmová mobilita: Akú časť príjmu jednotlivca určuje príjem jeho rodičov.
• Relatívna vzdelávacia mobilita: Do akej miery je dosiahnuté vzdelanie jednotlivca určené dosiahnutým vzdelaním jeho rodičov.

Prečo je sociálna mobilita dôležitá?

Výskum ukázal, že v krajinách s vysokými príjmami od 90. rokov 20. storočia dochádza k stagnácii na spodnom aj hornom konci distribúcie príjmov – jav, ktorý odborníci na sociálnu mobilitu označujú ako „lepkavé podlahy“ a „priľnavé stropy“. Inými slovami, to, ako ďaleko sa môže jednotlivec v spoločnosti posunúť, do značnej miery určuje, či je bližšie k hranici príjmu (alebo chudobný) alebo stropu (alebo bohatý). Napríklad v Dánsku alebo Fínsku (ktoré sú najvyššie v indexe sociálnej mobility), ak rodič osoby A zarába o 100 % viac ako osoba Z, odhaduje sa, že vplyv na budúci príjem osoby A je približne 15 %, ale v USA vplyv je oveľa väčší – asi 50 % – av Číne je vplyv ešte väčší – zhruba 60 %.

Úrovne sociálnej mobility nám teda môžu pomôcť pochopiť rýchlosť – to znamená, ako dlho trvá jednotlivcom na spodku rebríčka, kým dobehne tých, ktorí sú na vrchole – a intenzitu – to znamená, koľko krokov treba urobiť. aby sa jednotlivec v danom období posunul po rebríčku – sociálnej mobility. Ako ukazuje tabuľka 2, trvalo by neuveriteľných 7 generácií, kým by sa niekto narodený v rodine s nízkym príjmom v Indii priblížil k priemernej úrovni príjmu; v Dánsku by to trvalo len 2 generácie.

Tabuľka 2: Príjmová mobilita naprieč generáciami

Výskum tiež ukazuje, že krajiny s vysokou úrovňou relatívnej sociálnej mobility – ako napríklad Fínsko, Nórsko alebo Dánsko – vykazujú nižšie úrovne príjmovej nerovnosti.

Naopak, krajiny s nízkou relatívnou sociálnou mobilitou – ako India, Južná Afrika alebo Brazília – tiež vykazujú vysokú mieru ekonomickej nerovnosti.

Preto je dôležité, aby krajiny ako India zvýšili sociálnu mobilitu.

Ako sa teda počíta sociálna mobilita?

Index globálnej sociálnej mobility WEF hodnotí 82 ekonomík na 10 pilieroch rozložených v nasledujúcich piatich kľúčových dimenziách sociálnej mobility:

1. zdravie;
2. Vzdelávanie (prístup, kvalita a rovnosť, celoživotné vzdelávanie);
3. technológie;
4. Práca (možnosti, mzdy, podmienky);
5. Ochrana a inštitúcie (sociálna ochrana a inkluzívne inštitúcie).

Ako si India počínala v každom z 10 pilierov sociálnej mobility?

Celkové hodnotenie Indie je slabé 76 z 82 posudzovaných krajín. Nie je preto prekvapením, že India je na nízkej úrovni aj v jednotlivých parametroch.

Nižšie uvedená tabuľka 3 poskytuje podrobné rozdelenie.

Tabuľka 3: Kde India patrí medzi 10 pilierov sociálnej mobility

Zdieľajte So Svojimi Priateľmi: