Vysvetlenie: O čom je historická dohoda o prímerí v Líbyi?
Podľa nástroja na sledovanie globálnych konfliktov Rady pre zahraničné vzťahy si občianska vojna v Líbyi vyžiadala viac ako 50 000 utečencov a žiadateľov o azyl, pričom viac ako 268 000 ľudí bolo vysídlených.

Oznámili to v piatok súperiace strany v Líbyi historické prímerie nasledovalo päť dní rozhovorov 5+5 Líbyjskej spoločnej vojenskej komisie (JMC) v Ženeve, čo dáva priestor možnosti, že by sa dlhotrvajúci konflikt mohol chýliť ku koncu.
Stephanie Williamsová, úradujúca osobitná zástupkyňa generálneho tajomníka OSN, povedala: Je mojou najvrúcnejšou nádejou, že dnešnú dohodu budú budúce generácie Líbyjčanov oslavovať ako reprezentáciu prvého, kľúčového a odvážneho kroku ku komplexnému urovnaniu dlhej líbyjskej kríze.
Čo sa deje v Líbyi?
Líbya je zapletená do boja o moc medzi súperiacimi milíciami odvtedy, čo bol Muammar Kaddáfí zvrhnutý z moci silami podporovanými NATO a bol zabitý povstaleckými milíciami v októbri 2011. Kaddáfího smrť znamenala koniec rušnej 42-ročnej vlády bývalej milície. Armádny dôstojník, ktorý prevzal opraty moci od kráľa Idrisa pri vojenskom prevrate v roku 1969.
Po zvrhnutí Kaddáfího sa desiatky milícií vedených viacerými vojenskými veliteľmi snažili obsadiť mocenské vákuum. V dôsledku toho sa Líbya zmenila na vojnovú zónu s rôznymi militantnými vodcami, ktorí si nárokovali kontrolu nad severoafrickým národom. Niektoré z otázok sporu medzi bojujúcimi frakciami zahŕňajú kontrolu nad ropnou infraštruktúrou, vládnutie, národné financie a armádu. Sledujte Express Explained na telegrame
Sú zapojené aj ďalšie krajiny?
Medzinárodne uznávanú vládu podporovanú OSN s názvom Vláda národnej zhody (GNA) vedie Fayez al-Sarraj, ktorej vládu so sídlom v Tripolise podporujú spojenci Katar a Turecko. Turecko podľa BBC vyslalo do Líbye svojich vojakov, ktorých súčasťou sú sýrski povstalci, ktorí sú napojení na Turecko. Turecko tvrdí, že vyslalo týchto vojakov na pomoc vláde na západe podporovanej OSN. GNA, ktorej autoritu spochybňujú frakcie ovládajúce východ, prevzala moc v roku 2015 na základe líbyjskej politickej dohody, ktorú sprostredkovala OSN.
Východnú časť Líbye kontrolujú povstalecké sily v rámci Líbyjskej národnej armády (LNA), ktorú vedie generál Chalífa Haftar, ktorých podporujú ruskí vojenskí dodávatelia. V rokoch 2014-2019 viedla LNA vojenské operácie proti Islamskému štátu na východe. Šírenie Islamského štátu situáciu ešte viac skomplikovalo a je tiež jedným z dôvodov, prečo sú USA jedným z cudzích štátov, ktoré zasiahli.
Tiež v časti Vysvetlené | Čo je žltý prach, o ktorom Severná Kórea varovala, že môže prenášať Covid-19?

Aký bol dopad občianskej vojny v Líbyi?
Podľa nástroja na sledovanie globálnych konfliktov Rady pre zahraničné vzťahy si občianska vojna v Líbyi vyžiadala viac ako 50 000 utečencov a žiadateľov o azyl, pričom viac ako 268 000 ľudí bolo vysídlených. Podľa správy Kongresovej výskumnej služby (CRS) bolo od apríla 2019 zabitých viac ako 2 600 Líbyjčanov vrátane stoviek civilistov.
O čom je teda nová dohoda o prímerí?
Podľa tejto novej dohody podporovanej OSN sa budú musieť všetci zahraniční žoldnieri a ozbrojené sily stiahnuť do 90 dní a strany sa tiež dohodli, že akékoľvek porušenia prímeria budú riešiť spoločné vojenské sily, ktoré budú podliehať jednotné velenie.
Prímerie sa však nevzťahuje na teroristické skupiny označené OSN. V dohode sa tiež vytvorila miestnosť pre spoločné policajné operácie, ktorá bude implementovať a navrhovať špeciálne opatrenia na zabezpečenie oblastí, ktoré sú vyčistené od vojenských jednotiek a ozbrojených skupín. Okrem toho sa 5+5 dohodli aj na otvorení pozemných a leteckých trás, ktoré spájajú regióny a mestá Líbye.

Je príznačné, že Líbya má najväčšie zásoby ropy a plynu v Afrike a pokiaľ ide o ťažbu ropy, rôzne strany sa dohodli, že velitelia ropných zariadení z východu a západu budú priamo spolupracovať so zástupcom, ktorého vymenuje Národná ropná korporácia ( NOC). Tento zástupca bude mať za úlohu odporučiť plán reštrukturalizácie stráže ropných zariadení, aby sa zabezpečilo pokračovanie toku ropy. Ide o významný pokrok, pretože kontrola nad ropnou infraštruktúrou je jedným z prvkov konkurencie medzi GNA a LNA.
Zdieľajte So Svojimi Priateľmi: