Vysvetlenie: Prečo sa vzťahy medzi Austráliou a Čínou prepadli

Rastúca prítomnosť Číny v indo-pacifickom regióne napriek pandémii len pridala k tejto nedôvere. Napriek ekonomickým nákladom však Austrália dala jasne najavo jednu vec: bude stáť za svojimi hodnotami a nenechá sa zastrašiť.

Austrálsky premiér Scott Morrison a čínsky prezident Si Ťin-pching

Srdečné ekonomické väzby medzi Austráliou a Čínou, ktoré vznikli za posledné tri desaťročia, sa tento rok zhoršili v dôsledku niekoľkých trecích bodov. Čína bola nespokojná s tým, že Austrália začala čoraz hlasnejšie riešiť svoje správanie voči ujgurským moslimom a protestom v Hongkongu. Ale výzva Canberry na nezávislé globálne vyšetrovanie pôvodu a počiatočnej reakcie Covid-19 Peking skutočne rozzúrila.

Neochvejné postoje Austrálie v posledných mesiacoch odhaľujú latentný strach z rastúceho vplyvu Číny v domácom priestore krajiny, od politiky cez vzdelávacie inštitúcie až po nehnuteľnosti. Rastúca prítomnosť Číny v indo-pacifickom regióne napriek pandémii len pridala k tejto nedôvere. Napriek ekonomickým nákladom však Austrália dala jasne najavo jednu vec: bude stáť za svojimi hodnotami a nenechá sa zastrašiť.

Čína je najväčším obchodným partnerom Austrálie z hľadiska vývozu aj dovozu. Podiel Číny na austrálskom exporte dosiahol v roku 2019 rekordných 117 miliárd austrálskych dolárov alebo 38 percent, čo je viac ako ktorákoľvek iná krajina. Z obchodu s Čínou profitujú austrálske sektory ako baníctvo, cestovný ruch a vzdelávanie. Čína dokonca dováža produkty ako mlieko, syr, víno a mäso.

Veľkú úlohu v tom zohrávajú aj investície ázijskej superveľmoci do ťažobného a poľnohospodárskeho sektora. V priebehu rokov zvyšuje svoje investície aj do austrálskej infraštruktúry a realitných produktov. Maximálny počet zahraničných študentov na austrálskych univerzitách a turistov tiež pochádza z Číny.

Čínska ekonomická agresia ohľadom ciel sa doteraz obmedzovala na poľnohospodárstvo a výrobu potravín. Spor sa nedotkol jediného odvetvia, ktoré výrazne prispieva k ich ekonomickému vzťahu: ťažkých kovov. Možno obe strany vedia, že vstup do tejto oblasti zanechá ťažší dopad, ktorý by bolo príliš ťažké zvrátiť.

Trecie body

Tento rok dominovali v zhoršujúcich sa vzťahoch medzi oboma krajinami najmenej dva problémy.

Austrálsky dopyt po Covid-19: V apríli 2020 austrálsky minister vnútra Peter Dutton navrhol začať vyšetrovanie pôvodu a počiatočného zaobchádzania s koronavírusom. Podporil to austrálsky minister zahraničných vecí, ako aj premiér Scott Morrison. Morrison označil tento návrh za úplne rozumný a rozumný a tvrdil, že svet by mal vedieť všetko o víruse, ktorý si vyžiadal toľko životov na celom svete.

Na to bola reakcia Číny mnohostranná. Prvá reakcia prišla od čínskeho veľvyslanca v Austrálii Cheng Jingye, ktorý tvrdil, že Austrália sa spojila s USA s cieľom šíriť protičínsku propagandu. Jingye ďalej vyzval na bojkot Austrálie ako turistickej a vysokoškolskej destinácie a na zákaz austrálskych produktov ako víno a hovädzie mäso.

V máji čínske úrady oznámili uvalenie 80-percentného cla na dovoz jačmeňa z Austrálie. Čína je najdôležitejším trhom pre austrálsky jačmeň. Dni po oznámení Čína uvalila clá v celkovej výške 80,5 percenta. Čína tiež začala obchodné vyšetrovanie austrálskeho vína a pozastavila dovozné povolenia pre štyri veľké závody na spracovanie hovädzieho mäsa.

Expresné vysvetlenieje teraz zapnutátelegram. Kliknite tu, aby ste sa pripojili k nášmu kanálu (@ieexplained) a buďte informovaní o najnovších

Napätie okolo novinárov: Druhý diplomatický spor sa začal zadržaním Cheng Lei, austrálskej spravodajskej moderátorky so sídlom v Pekingu čínskymi úradmi po tom, čo bola podozrivá z trestnej činnosti, ktorá ohrozuje národnú bezpečnosť Číny. Austrálska vláda uviedla, že novinár bol držaný pod rezidenčným dohľadom na neznámom mieste.

Potom boli vypočutí ďalší dvaja austrálski novinári pracujúci v Číne a vyhlásení za osoby, ktoré sa zaujímajú o prípad zadržania Cheng Lee. Oboch novinárov po polnoci navštívila čínska polícia a požiadali ich, aby sa prihlásili na výsluch na ministerstve štátnej bezpečnosti.

Po domových prehliadkach novinári hľadali útočisko na austrálskych diplomatických misiách, pretože im nebolo dovolené opustiť krajinu. Napätie sa naplno prejavilo päť dní, po ktorých Čína konečne súhlasila s tým, že im umožní letieť späť do Austrálie. Po ich odchode už v krajine nezostali žiadni čínski reportéri zamestnaní austrálskymi médiami, prvýkrát od 70. rokov.

Niekoľko dní po ich odchode vydala čínska štátna tlačová agentúra Xinhua správu, ktorá tvrdila, že austrálska spravodajská služba prepadla bližšie nešpecifikovaný počet čínskych novinárov umiestnených v Austrálii a že to hrubo porušilo ich práva. Austrálske úrady na toto obvinenie nereagovali.

Ideologické problémy: Obe krajiny sa už predtým sporili aj v iných ideologických otázkach. Po tom, čo sa objavili správy o tom, že Čína drží ujgurských moslimov v štátnych záchytných táboroch, Austrália rýchlo zareagovala a vyjadrila hlboké znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv.

Podobne, po tom, čo Čína zaviedla v Hongkongu zákon o národnej bezpečnosti, Austrália pozastavila svoju zmluvu o vydávaní osôb s Hongkongom a uviedla, že zákon podkopáva autonómiu Hongkongu a potláča opozíciu voči pevninskej Číne. Austrália sa tiež rozhodla predĺžiť víza pre obyvateľov Hongkongu. V oboch prípadoch Čína vytrvalo odpovedala a požiadala Austráliu, aby sa nemiešala do jej vnútorných záležitostí.

Hľadanie „rovnako zmýšľajúcich“ spojencov

Canberra začala hľadať spôsob, ako sa odvyknúť od tejto nadmernej čínskej závislosti a chce posilniť svoje väzby s ideologicky kompatibilnejšími spojencami, ako sú India, Japonsko a Spojené štáty. V skutočnosti premiér Scott Morrison vyjadril potrebu spojiť sa s podobne zmýšľajúcimi demokraciami s cieľom čeliť čínskej agresii a expanzii.

Na Quadrilateral Initiative alebo Quad s partnermi z Indie, Spojených štátov a Japonska zdôraznila austrálska ministerka zahraničných vecí Marise Payne potrebu otvoreného, ​​odolného a inkluzívneho indicko-pacifického regiónu, ktorý sa riadi pravidlami a nie mocou. Austrália sa zamerala aj na životne dôležité odvetvia svojej ekonomiky, ako sú nerasty, pri ktorých je silne závislá od obchodu s Čínou.

Od svojho založenia v roku 2007 bol Quad označovaný analytikmi ako pokus čeliť rastúcej stope Číny v indo-pacifickej oblasti. Stretnutie prichádza v čase, keď tri zo štyroch účastníckych krajín vedú spory s Čínou v tej či onej otázke.

India je zapojená do sporu na hraniciach s Čínou, ktorý už trvá viac ako päť mesiacov. Napriek niekoľkým kolám odpútania sa medzi oboma stranami konflikt nevyhasol. Podobne za Trumpovej administratívy boli vzťahy medzi USA a Čínou najhoršie za posledné desaťročia. Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo na stretnutí Quad obvinil čínsku vládnu stranu z vykorisťovania, korupcie a nátlaku.

Zdieľajte So Svojimi Priateľmi: