Vysvetlenie: Prečo je spotreba elektriny bitcoinu veľmi vysoká a jej dôsledky
Ročná uhlíková stopa bitcoinov je takmer ekvivalentná tej z Bombaja, alebo z globálneho hľadiska, rovnako vysoká ako uhlíková stopa Slovenska.

V čase, keď sa investori po celom svete snažia nasledovať najnovší finančný trend, ktorým je Bitcoin v súčasnosti má hodnotu približne 1 bilión dolárov, len málokto sa trápi s uhlíkovou stopou, ktorú za sebou kryptomena zanecháva.
Ročná uhlíková stopa bitcoinov je takmer ekvivalentná tej z Bombaja, alebo z globálneho hľadiska, rovnako vysoká ako uhlíková stopa Slovenska.
Newsletter| Kliknutím dostanete do doručenej pošty najlepšie vysvetlivky dňa
Nedávna štúdia holandského ekonóma Alexa de Vriesa ukázala, že bitcoiny za sebou zanechávajú uhlíkovú stopu 38,10 Mt ročne. Podľa štúdie s názvom „Emisie CO2 zo spaľovania paliva (Highlights) 2017“ je ročná uhlíková stopa Bombaja 32 Mt, zatiaľ čo Bangalore je 21,60 Mt.
Vriesovi sa podarilo vytvoriť index spotreby energie bitcoinov, jeden z prvých systematických pokusov odhadnúť spotrebu energie bitcoinovej siete. Nedávno v rozhovore pre The New York Times spoluzakladateľ Microsoftu Bill Gates povedal, že bitcoin spotrebuje viac elektriny na transakciu ako ktorákoľvek iná metóda známa ľudstvu.
Vyžaduje sa vzťah medzi vytváraním bitcoinov a elektrickou energiou
Bitcoiny vznikajú ťažbou mincí, na ktorú sa dlhé hodiny využívajú high-tech počítače na zložité výpočty. Čím viac mincí je na trhu, tým dlhšie trvá ťažba novej a zároveň sa spotrebuje viac elektriny. Keďže ťažba poskytuje solídny zdroj príjmov, ľudia sú ochotní prevádzkovať stroje náročné na energiu celé hodiny, aby získali kúsok.
V roku 2017 bitcoinová sieť spotrebovala 30 terawatthodín (TWh) elektriny ročne. Teraz však podľa odhadov de Vriesa sieť v súčasnosti využíva viac ako dvojnásobok energie: medzi 78 TWh a 101 TWh, teda približne rovnako ako Nórsko. Každá bitcoinová transakcia ako taká vyžaduje v priemere 300 kg oxidu uhličitého – čo zodpovedá uhlíkovej stope, ktorú vyprodukuje 750 000 presunutých kreditných kariet.

Ak by bol Bitcoin krajinou, spotreboval by viac elektriny ako Rakúsko alebo Bangladéš.
Výpočet uhlíkovej stopy
Hlavným problémom ťažby bitcoinu nie je jeho masívna energetická spotreba, ale skutočnosť, že väčšina ťažobných zariadení sa nachádza v regiónoch, ktoré sú vo veľkej miere závislé od energie z uhlia.
Predtým bolo určenie uhlíkového dopadu bitcoinovej siete ťažké, pretože vystopovanie baníkov nebolo nikdy jednoduché. V roku 2017 však štúdia Garricka Hilemana a Michela Rauchsa identifikovala tieto zariadenia a vypočítala spotrebu 232 megawattov ročne. Podľa odhadov De Vriesa približne 60 % nákladov na ťažbu bitcoinov tvorí cena spotrebovanej elektriny. V januári stála cena bitcoinu 42 000 dolárov a pri tomto tempe by baníci zarábali okolo 15 miliárd dolárov ročne.
De Vries napísal vo svojej štúdii, keď 60 % tohto príjmu bude platiť za elektrinu, pri cene 0,05 USD za kWh [kilowatthodinu], celková sieť by mohla spotrebovať až 184 TWh ročne.
Dokument uvádza predpoklad 480-500 g vyprodukovaného oxidu uhličitého na každú spotrebovanú kWh. To by znamenalo, že celková spotreba energie 184 TWh by viedla k uhlíkovej stope 90,2 milióna metrických ton CO2, čo je zhruba porovnateľné s uhlíkovými emisiami produkovanými Londýnom.
| Vysvetlenie: Rastúca popularita blockchainového umeniaĎalšie dopady ťažby bitcoínov
Účinky ťažby kryptomien sa často prenesú aj do iných častí ekonomiky. Keďže baníci celé hodiny používajú špičkové počítače na formulovanie nových blockchainov, tieto stroje dlho nevydržia. Výrobcovia zariadení na ťažbu bitcoínov potrebujú na výrobu týchto strojov značný počet čipov a nedávno, počas krízy Covid-19, bol svet svedkom nedostatku týchto čipov. Tento nedostatok teraz zase začal ovplyvňovať výrobu elektrických vozidiel na celom svete.
Na výrobu 1 milióna takýchto počítačov by najväčší poskytovateľ, Bitmain, musel využiť mesačnú kapacitu jedného z iba dvoch výrobcov čipov na svete, ktorí sú schopní vyrobiť taký vysokovýkonný kremík – čo by potenciálne vytlačilo dopyt z iných sektorov, ako je umelá inteligencia. , doprava a domáca elektronika.
Okrem toho krajiny ako Irán používajú kryptomenu na obchádzanie ekonomických sankcií, ktoré boli uvalené, aby zabránili krajine vo vývoji jadrových schopností. De Vries píše, že lacná energia prilákala mnohých ťažiarov kryptomien a ťažobná činnosť v Iráne teraz predstavuje 8 percent celkového výpočtového výkonu v sieti Bitcoinu. Krajina tak využíva bitcoiny na zvýšenie príjmov, zatiaľ čo jej vývoz ropy trpí medzinárodnými sankciami.
Čo možno urobiť na kontrolu uhlíkovej stopy?
Vzhľadom na rastúce dôsledky priemyslu ťažby kryptomien holandský ekonóm žiada tvorcov politiky, aby nasledovali cestu, ktorú ukázal Québec v Kanade, kde bolo uvalené moratórium na nové ťažobné operácie. Hoci bitcoin môže byť decentralizovaná mena, mnohé aspekty ekosystému, ktorý ho obklopuje, nie sú. Veľkí baníci sa môžu ľahko stať terčom vyšších sadzieb za elektrinu, moratória alebo v najkrajnejšom prípade konfiškácie používaných zariadení.
Vlády môžu tiež zakázať kryptomeny na trhoch s digitálnymi aktívami, pretože to ovplyvní ceny digitálnej meny.
PRIDAŤ SA TERAZ :Express Explained Telegram ChannelIndia a kryptomena
Krajina má v súčasnosti okolo 75 000 000 investorov do kryptomien, ktorí spolu vložili viac ako 10 000 miliónov rupií do bitcoínov a iných takýchto digitálnych mien. Ceny vzrástli o viac ako 900 %, vďaka celosvetovému boomu – jeden bitcoin, ktorý v roku 2020 stál okolo 4 000 000 rupií, teraz stojí niekde okolo 41 000 000 rupií.
Avšak podľa nedávneho Správa agentúry Reuters, vládne zdroje uviedli, že vláda Narendra Modi plánuje schváliť pripravovaný zákon o kryptomenách, ktorý úplne zakazuje a kriminalizuje držbu bitcoinov. Minister financií Nirmala Sitharaman však povedal, že centrum použije kalibrovaný prístup a nechá otvorené okno pre experimenty s technológiou blockchain.
Zdieľajte So Svojimi Priateľmi: