Vysvetlenie: Prečo sa Syama Prasad Mookerjee postavil proti plánu Spojeného Bengálska

Historici Bengálskeho rozdelenia sa zhodujú, že nepokoje v Kalkate boli zďaleka najkataklizmatickejšou udalosťou, ktorá viedla k rozdeleniu regiónu.

Pre Mookerjeeho nebola myšlienka zjednoteného Bengálska príťažlivá, pretože veril, že „suverénne nerozdelené Bengálsko by bolo virtuálnym Pakistanom“. (súbor)

Na nedávnom predvolebnom zhromaždení v Muchipara v Západnom Bengálsku líder BJP Suvendu Adhikari hovoril o príspevkoch otca zakladateľa strany Syama Prasad Mookerjee. Bez prispenia Syama Prasad Mookerjee by táto krajina bola islamskou krajinou a my by sme žili v Bangladéši, povedal o zakladateľke Bharatiya Jana Sangh, predchodkyni BJP.

Mookerjee, ktorý bol v rokoch 1943 až 1946 prezidentom Akhil Bharatiya Hindu Mahasabha, bol jedným z najsilnejších hlasov, ktorí sa postavili proti jednotnému bengálskemu plánu vodcu Bengálskej provinčnej moslimskej ligy a premiéra Bengálska Huseyna Shaheeda Suhrawardyho, podľa ktorého by Bengálsko byť samostatným národom nezávislým od Indie a Pakistanu.

Ako vznikol plán Spojeného Bengálska?

Najvýraznejším aspektom rozdelenia Bengálska bola skutočnosť, že tí istí bengálski hinduisti, ktorí sa v roku 1905 hlasno postavili proti rozdeleniu regiónu lordom Curzonom, boli tí, ktorí o menej ako pol storočia neskôr požadovali rozdelenie provincie na spoločných líniách. . Jedným zo spôsobov, ako to pochopiť, je poznamenať si skutočnosť, že spoločné šarvátky, ktoré sa začali v roku 1905, dosiahli svoj vrchol v roku 1947. Bola tu však aj skutočnosť, že bengálska politika sa v roku 1932 so zavedením Komunálnej ceny dramaticky zmenila.

Dalo viac kresiel v legislatívnej rade moslimom ako hinduistom. Dalitom poskytla aj samostatné voličské základne. V dôsledku toho prestali byť bengálski hinduisti v provinčnej politike takí významní a viditeľní ako predtým. Politológ Bidyut Chakrabarty vo svojej knihe, „Rozdelenie Bengálska a Assamu, 1932-1947: Obrys slobody “ píše, že po voľbách v roku 1937, keď Strana Krishak Praja (KPP) a Moslimská liga vytvorili koaličnú vládu v Bengálsku, podnikli množstvo legislatívnych krokov na zlepšenie situácie moslimov v štáte. V situácii, keď moslimovia tvorili väčšinu, ale žili v sociálno-ekonomických podmienkach hinduistickej väčšiny, každý pokus o zlepšenie podmienok tej prvej musel vyvolať odpor hinduistov, píše. Hinduistickí politici v zákonodarnom zbore aj mimo neho ich charakterizovali ako dobre skonštruované zariadenia na rozdrvenie hinduistov.

Situáciu ešte viac zhoršilo násilie v Kalkate v auguste 1946 a násilie v Noakhali len o sedem týždňov neskôr. Historici Bengálskeho rozdelenia sa zhodujú, že nepokoje v Kalkate boli zďaleka najkataklizmatickejšou udalosťou, ktorá viedla k rozdeleniu regiónu. V dôsledku toho vo februári 1947 hinduistický Mahasabha pod vedením Mookerjeeho predložil požiadavku na rozdelenie Bengálska z náboženských dôvodov.

Medzitým však Suhrawardy spolu s niekoľkými ďalšími vrcholnými bengálskymi politikmi ako Sarat Bose a K.S. Roy prišiel s alternatívou pre Partition. Argumentovali za zjednotené Bengálsko, nezávislé od Indie a Pakistanu. Suhrawardy si uvedomil, že rozdelenie Bengálska by znamenalo ekonomickú katastrofu pre Východné Bengálsko, pretože všetky továrne na jutu, uhoľné bane a priemyselné závody by smerovali do západnej časti štátu. Suhrawardy dôrazne argumentoval za zjednotené Bengálsko, pretože Bengálsko bolo nedeliteľné vzhľadom na svoju „ekonomickú integritu, vzájomnú dôveru a potrebu vytvorenia silného funkčného štátu“, píše Chakrabarty.

Ďalej Suhrawardy tvrdil, že Bengálsko zostalo ekonomicky zaostalé kvôli prítomnosti veľkého počtu nebengálskych podnikateľov, ktorí vykorisťovali ľudí v regióne pre svoj vlastný prospech. Ak teda malo Bengálsko ekonomicky prosperovať, muselo byť nezávislé a mať na starosti svoje vlastné zdroje. Faktorom bolo aj to, že Kalkata, ktorá bola v tom čase najväčším mestom Indie a obchodným hlavným mestom krajiny, pôjde do západnej časti, ak dôjde k rozdeleniu.

Prečo sa Mookerjee postavil proti plánu zjednoteného Bengálska?

Hinduistický Mahasabha pod vedením Mookerjeeho viedol prudký útok proti zjednotenému bengálskemu plánu, o ktorom si myslel, že prinúti hinduistov žiť pod moslimskou nadvládou. V liste miestokráľovi Mountbattenovi, ktorý je reprodukovaný v Chakrabartyho knihe, Mookerjee tvrdil, že ak sa niekedy urobí nestranný prieskum bengálskej administratívy za posledných desať rokov, bude sa zdať, že hinduisti trpeli nielen kvôli spoločenským nepokojom a nepokojom, ale v každej sfére národných aktivít, vzdelávacej, ekonomickej, politickej a dokonca aj náboženskej.

Ďalej obhajoval Rozdelenie na miestokráľa čerpaním z Jinnahovej teórie dvoch národov. Tvrdil, že keďže podľa Jinnah sú hinduisti a moslimovia dva samostatné národy a moslimovia musia mať svoj vlastný štát, hinduisti v Bengálsku, ktorí tvoria takmer polovicu populácie regiónu, môžu požadovať, aby neboli nútení žiť pod moslimskou nadvládou.

Napokon, pre Mookerjeeho myšlienka zjednoteného Bengálska nebola príťažlivá, pretože veril, že „suverénne nerozdelené Bengálsko by bolo virtuálnym Pakistanom“.

Myšlienka zjednoteného Bengálska nakoniec nezískala dostatočnú podporu zo strany Moslimskej ligy a Kongresu. Taktiež nenašla dostatočnú podporu zo strany občanov, keďže väčšina hinduistov uprednostňovala rozdelenie Bengálska.

Zdieľajte So Svojimi Priateľmi: