Vysvetlenie: Prečo chce Turecko premeniť Hagia Sofia na mešitu

Stavba tejto ikonickej stavby v Istanbule sa začala v roku 532 nl za vlády Justiniána I., vládcu Byzantskej ríše, kedy bolo mesto známe ako Konštantínopol.

Letecký pohľad na Hagia Sophia z byzantskej éry, jednu z hlavných turistických atrakcií Istanbulu v historickej štvrti Sultanahmet v Istanbule, sobota 25. apríla 2020. (Foto AP)

Tento týždeň zasadal turecký najvyšší súd, aby rozhodol, či sa ikonické istanbulské múzeum Hagia Sophia môže zmeniť na mešitu. Rozhodnutie súdu padne pravdepodobne do dvoch týždňov.

1 500 rokov stará stavba, zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO, bola pôvodne katedrálou, kým sa zmenila na mešitu. V 30. rokoch 20. storočia Mustafa Kemal Ataturk, zakladateľ Tureckej republiky, zatvoril mešitu a zmenil ju na múzeum v snahe urobiť krajinu sekulárnejšou.

Islamistické skupiny a nacionalisti v krajine už dlho volajú po premene chrámu Hagia Sofia späť na mešitu.

Minulý rok, len niekoľko dní pred miestnymi voľbami, turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan povedal, že bolo veľkou chybou premeniť Hagia Sophia na múzeum a že zvažuje jeho vrátenie.

Čo je Hagia Sophia?

Stavba tejto ikonickej stavby v Istanbule sa začala v roku 532 nl za vlády Justiniána I., vládcu Byzantskej ríše, kedy bolo mesto známe ako Konštantínopol. Stavba bola pôvodne postavená ako sídlo patriarchu východnej pravoslávnej cirkvi a zostala tak približne 900 rokov.

V roku 1453, keď Konštantínopol pripadol osmanským silám sultána Mehmeta II., Hagia Sophia bola vyplienená inváznymi silami a krátko na to bola premenená na mešitu. Štruktúra pamätníka bola potom podrobená niekoľkým zmenám v interiéri a exteriéri, kde boli odstránené alebo nalepené pravoslávne symboly a do exteriéru boli pridané minarety. Po dlhú dobu bola Hagia Sophia najdôležitejšou mešitou Istanbulu.

V roku 1934 Atartuk nariadil, aby sa Hagia Sophia zmenila na múzeum. Pre verejnosť bol otvorený v roku 1935.

Ľudia navštívia Hagia Sophia z byzantskej éry, jednu z hlavných turistických atrakcií Istanbulu v historickej štvrti Sultanahmet v Istanbule vo štvrtok 25. júna 2020. (Foto: Emrah Gurel)

O čom je polemika?

Keď Erdogan pred necelými tromi desaťročiami v Turecku vstúpil do politiky, pozorovatelia tvrdia, že štatút Hagia Sophia nebol v jeho programe zvlášť. Naopak, raz sa ohradil proti výzvam na prestavbu na mešitu. Jeho rétorika sa však zmenila v roku 2019 počas komunálnych volieb v Istanbule, v ktorých nakoniec prehral.

Ďalší prípad, keď Erdogan otvoril tému premeny chrámu Hagia Sophia, sa zhodoval s tým, že americký prezident Donald Trump uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela. Pozorovatelia sa domnievajú, že Erdoganove plány na konverziu chrámu Hagia Sophia sú úzko späté s jeho pokusmi získať politické body viac ako čokoľvek iné a možno aj získať politickú podporu, ktorá sa po minuloročnej prehre v komunálnych voľbách v Istanbule znižuje.

Prečo Grécko namieta proti konverzii Hagia Sofia?

Kontroverzia okolo chrámu Hagia Sofia prichádza v čase, keď medzi Tureckom a Gréckom panuje diplomatické napätie v iných otázkach. V máji tohto roku Grécko namietalo proti čítaniu pasáží z Koránu v chráme Hagia Sofia pri 567. výročí osmanskej invázie do bývalého byzantského hlavného mesta, čo je ďalší prípad nezhody medzi oboma krajinami v súvislosti s konverziou chrámu Hagia Sofia.

Budova zo 6. storočia je teraz v centre vášnivej diskusie medzi konzervatívnymi skupinami, ktoré chcú, aby bola prestavaná na mešitu, a tými, ktorí veria, že miesto svetového dedičstva by malo zostať múzeom. (AP Photo)

Grécke ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie, že tento krok je porušením „Dohovoru UNESCO o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva“. Grécko uviedlo, že Hagia Sophia bola označená za múzeum svetového kultúrneho dedičstva a v súčasnosti sa využíva na propagáciu iných účelov. Turecko reagovalo vyhlásením, že námietky Grécka voči čítaniu pasáží z Koránu svedčia o jeho netolerantnej psychológii.

Podľa pozorovateľov niektorí v tureckých politických kruhoch zastávajú názor, že štatút chrámu Hagia Sophia je domácou záležitosťou, do ktorej zasahovanie medzinárodných hráčov nie je vítané.

Čo bude ďalej pre Hagia Sophia?

Miestne správy naznačujú, že Erdogan nariadil svojej vláde, aby sa 15. júla modlila v chráme Hagia Sophia na pripomenutie si štvorročného výročia neúspešného pokusu o prevrat v roku 2016 proti jeho vláde.

Odborníci tvrdia, že zatiaľ čo Erdogan nepotrebuje súdy, aby rozhodovali o osude Hagia Sophia, veria, že právne rozhodnutia dodajú jeho návrhom legitimitu. Hovoria, že proti týmto plánom je v Turecku malý odpor, pretože náboženské menšiny si neželajú byť zapojené do toho, čo sa považuje za polarizujúcu tému.

Minulý mesiac sa Grécko odvolalo na UNESCO a namietalo proti krokom Turecka na základe toho, že konverzia by porušila medzinárodné dohovory. UNESCO tiež odsúdilo plány Turecka. Ekumenický patriarcha Bartolomej, predstaviteľ pravoslávnych kresťanov, povedal, že je zarmútený a otrasený nad pokusmi Turecka obrátiť Hagia Sofia. Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo uviedol, že premena chrámu Hagia Sophia by znamenala, že táto stavba nebude schopná slúžiť ľudstvu ako veľmi potrebný most medzi ľuďmi s odlišnými náboženskými tradíciami a kultúrami.

Zdieľajte So Svojimi Priateľmi: