Vysvetlenie: Mohol by Taliban vytvoriť spojenectvo s mexickými drogovými kartelmi?
Keď Taliban prevezme kontrolu nad Afganistanom, ešte viac sprísni svoju kontrolu nad pestovaním ópiového maku. To bude mať zasa vplyv na celosvetový obchod s drogami a najmä na mocné mexické kartely.

Afganistan a Mexiko sa môžu na mape sveta zdať vzdialené jeden druhému a oddeľujú ich aj veľké historické, sociologické a náboženské rozdiely. Taliban a mexické kartely však spája skutočnosť, že obaja sú finančne závislí na obchodovaní s drogami a používajú extrémne násilie na rozšírenie svojej politickej moci a kontroly nad územím. Pred voľbami v Mexiku v júni kartely ohrozovali a zabíjali mnohých kandidátov, ktorí podporovali iných kandidátov a kupovali si hlasy otvorenejšie ako kedykoľvek predtým.
V roku 2009 už renomovaní odborníci predložili Kongresu USA dôkazy o globálnom nebezpečenstve, ktoré predstavuje Taliban a kartely Mexika ako nadnárodné organizácie obchodujúce s drogami na vypočutí v Kongrese USA, pričom poukázali na nebezpečné podobnosti, ktoré odvtedy len narástli.
Afganistan, Mexiko a Mjanmarsko kontrolujú 95 %
Zhruba 95 percent svetového ópiového maku sa pestuje v Afganistane, Mexiku a Mjanmarsku, so všetkou nelegálnou výrobou a obchodovaním s heroínom a inými opiátmi, ktoré to zahŕňa. V Mexiku sú za to zodpovedné drogové kartely, ktoré majú podporu vládnych predstaviteľov. V Afganistane sú podľa dokumentov USA a OSN výrobcovia v priamom kontakte s Talibanom. Boli tiež spolupáchateľmi vlády – vrátane tej, ktorú podporujú USA. Odborníci na vypočutí v Kongrese USA v roku 2009 odhadli, že 50 % HDP Afganistanu v tom roku pochádzalo z výnosov z nelegálneho obchodu s drogami.
Taliban mal vždy nejednoznačný postoj: konzumácia opiátov je zakázaná, ale pestovanie a predaj ópiového maku nie. Podľa správy ministerstva zahraničných vecí USA zverejnenej začiatkom tohto roka sa väčšina ópia v Afganistane vyrábala v regiónoch, ktoré už boli pod kontrolou Talibanu alebo aspoň pod jeho vplyvom. Uviedlo, že Taliban má z obchodu značné príjmy, pričom poukázal na to, že to podnietilo konflikt, podkopalo právny štát, podporilo korupciu a prispelo aj k zneužívaniu drog v krajine.
Správa OSN zverejnená v apríli tieto zistenia potvrdila a načrtla priamu súvislosť medzi Talibanom a pestovaním ópiového maku. Celková plocha, na ktorej sa pestuje ópiový mak v Afganistane, sa medzi rokmi 2019 a 2020 zvýšila zo 163 000 na 224 000 hektárov (402 780 na 553 500 akrov). Okrem toho, hoci v roku 2019 bolo vyhubených 21 hektárov, v roku 2020 sa tak nestalo ani jeden.
| Veľmi odlišné od 90. rokov: päť vecí, ktoré si vzali so sebou z pádu Pandžšíru
Mohli by súperi spolupracovať?
Medzinárodný obchod s narkotikami splodil v Mexiku množstvo kartelov. Kartel Sinaloa je v súčasnosti najrýchlejšie rastúci a kontroluje pôdu, kde je pestovanie maku najziskovejšie. Je teda potenciálnym rivalom pre Taliban. Ale skutočnosť, že kartel a islamistická skupina slúžia rôznym trhom, znamená, že by sa mohli v skutočnosti navzájom dopĺňať.
Podľa US Drug Enforcement Administration (DEA) má kartel Sinoloa takmer monopol na americkom trhu s heroínom. Pentagon verí, že je prítomný v 60 percentách krajín sveta od EÚ a západoafrických štátov po Indiu, Čínu a Rusko – vo všetkých krajinách, kde sa predávajú aj drogy z Afganistanu. Momentálne mexický kartel väčšinou reaguje na dopyt po kokaíne a syntetických drogách vyrobených v Južnej Amerike. Nebolo by to však prvýkrát, čo sa organizácie, ktoré si skutočne konkurujú, spojili, aby zvýšili svoje zisky a politický vplyv.
Preložené z nemeckej adaptácie španielskeho textu mexickej novinárky a spisovateľky Anabel Hernandez, ktorá odvtedy žije v Európe vo svojej domovskej krajine. V roku 2019 vyhrala DW Cenu za slobodu prejavu.
Newsletter| Kliknutím dostanete do doručenej pošty najlepšie vysvetlivky dňa
Zdieľajte So Svojimi Priateľmi: