Vysvetlené: Časová os vojny USA v Afganistane

Keď sa Spojené štáty pripravujú na ukončenie svojej najdlhšej vojny, tu je časová os vojny USA v Afganistane.

Americký prezident Joe Biden v stredu oznámil, že bude stiahnutie všetkých zostávajúcich bojových jednotiek z Afganistanu do 11. septembra, čím sa skončila najdlhšia vojna v americkej histórii. Odsun približne 3000 amerických vojakov sa zhoduje s 20. výročím teroristických útokov z 11. septembra, ktoré vyvolali počiatočnú americkú inváziu do Afganistanu.

Je čas ukončiť najdlhšiu americkú vojnu. Je čas, aby sa americkí vojaci vrátili domov, povedal Biden v televíznom prejave. Teraz som štvrtým americkým prezidentom, ktorý bude predsedať americkej armáde v Afganistane. Dvaja republikáni. Dvaja demokrati. Neprenesiem túto zodpovednosť na pätinu.

Za posledné dve desaťročia stratila americká armáda podľa CNN viac ako 2300 vojakov, desaťtisíce utrpeli zranenia, nespočetné množstvo afganských životov a odhadom sa minuli 2 bilióny dolárov z peňazí daňových poplatníkov.

Keď sa Spojené štáty pripravujú na ukončenie svojej najdlhšej vojny, tu je časová os vojny USA v Afganistane

11. september 2001: Pracovníci Al-Kájdy uniesli štyri komerčné lietadlá a narazili s nimi do Svetového obchodného centra v New Yorku a Pentagonu vo Washingtone DC. Štvrté dopravné lietadlo havarovalo na poli v Pensylvánii. Zahynulo takmer 3000 ľudí. Čoskoro nato bol ako muž za útokom identifikovaný Usáma bin Ládin, šéf islamskej teroristickej skupiny.

18. september 2001: Taliban, regionálna islamská politická a vojenská sila, ktorá riadi Afganistan, chránila bin Ládina a odmietla ho vydať Spojeným štátom. V reakcii na to americký prezident George W. Bush podpísal do zákona povolenie na použitie vojenskej sily (AUMF). Podľa tohto zákona by krajina mohla použiť silu proti národom, organizáciám alebo osobám stojacim za útokom z 11. septembra – menovite proti Al-Káide a Talibanu. V priebehu rokov sa AUMF používal ako právne zdôvodnenie rozhodnutia USA napadnúť Afganistan a použiť silu proti Al-Káide a jej spolupracovníkom na bojisku aj mimo neho.

7. október 2001: Americké a britské sily spoločne podnikli útoky na Talibanom kontrolovaný Afganistan. Toto bola úvodná salva v USA navrhovanej vojne proti terorizmu. Misia s názvom „Operácia Trvalá sloboda“ sa začala sériou leteckých útokov, ktorým sa podarilo zmierniť obranu Talibanu. Následne na to poskytlo podporu na zemi množstvo špeciálnych síl USA, Severnej aliancie a etnických paštúnskych protitalibanských síl.

November 2001: Sily Talibanu sa začali rúcať a ustupovať z niekoľkých svojich bášt po celej krajine vrátane Kábulu. Neskôr toho mesiaca BR OSN vyzvala na vytvorenie prechodnej administratívy a vyzvala členské štáty, aby vyslali mierové sily na udržanie stability. Niekoľko bojovníkov al-Kájdy zostalo v úkryte v afganskej oblasti Tora Bora, kde neustále zápasili s afganskými silami proti Talibanu, ktoré podporovali USA.

December 2001: All-Káida iniciovala prímerie, o ktorom sa mnohí teraz domnievajú, že išlo len o zastieranie, ktoré malo pomôcť Bin Ládinovi a niekoľkým ďalším vodcom al-Kájdy uniknúť do Pakistanu. Keď bol dobytý jaskynný komplex Tora Bora, predtým obývaný al-Káidou, nebolo po Bin Ládinovi ani stopy.

Začiatkom decembra OSN pozvala niekoľko významných afganských frakcií na konferenciu do Nemecka, kde bola podpísaná Bonnská dohoda. Dohoda stanovila medzinárodné mierové sily na udržanie bezpečnosti a mieru v Kábule.

9. decembra sa Taliban vzdal Kandaháru a vodca Talibanu mulla Omar utiekol z mesta. Toto sa všeobecne považuje za koniec vlády Talibanu v krajine. Ale niekoľko vodcov Al-Kájdy sa stále skrývalo v horách. Do 21. decembra zložila prísahu dočasná afganská vláda.

Vysvetlené| Po odchode USA z Afganistanu

2. marca 2002: Koaličné sily pod vedením USA čelili približne 800 bojovníkom Al-Kájdy a Talibanu v údolí Shar-i Kot neďaleko pakistanskej hranice v jednej z najbrutálnejších konfrontácií v histórii americko-afganskej vojny. Bolo to tiež v čase, keď USA začali presúvať časť svojich vojenských a spravodajských zdrojov z Afganistanu do Iraku, ktorý krajina vnímala ako rastúcu hrozbu vo vojne proti terorizmu.

apríl 2002: V prejave prednesenom vo Virgínskom vojenskom inštitúte prezident Bush oznámil Marshallov plán pre Afganistan. Rozvojové úsilie v krajine však nedostalo adekvátne financovanie, keďže USA už obrátili svoju pozornosť na situáciu v Iraku.

1. mája 2003: Vtedajší americký minister obrany Donald Rumsfeld oznámil ukončenie veľkých bojov v Afganistane. V ten istý deň prezident Bush urobil podobné vyhlásenie o bojových operáciách v Iraku. V tom čase bolo v Afganistane okolo 8000 amerických vojakov.

9. októbra 2004: V krajine sa konali prvé demokratické voľby od pádu Talibanu a približne 80 percent voličov v Afganistane odovzdalo svoj hlas Hamídovi Karzajovi, ktorý pred voľbami slúžil ako dočasný vodca. Krátko nato sa uskutočnili parlamentné voľby, v ktorých bolo niekoľko kandidátok zvolených na miesta, ktoré im boli špeciálne vyhradené, aby sa zabezpečila rodová rozmanitosť.

29. október 2004: Usáma bin Ládin niekoľko dní po prezidentských voľbách zverejnil záznam, v ktorom sa vysmieval Bushovej administratíve a prihlásil sa k zodpovednosti za útoky z 11. septembra.

2005: Rok 2005 sa niesol v znamení postupného oživenia Talibanu s narastajúcim násilím v celej krajine. Tentoraz však zmenili taktiku – kým sa kedysi pustili do otvoreného boja so silami USA a NATO, teraz sa uchyľovali k samovražedným bombovým útokom a využívali improvizované výbušné zariadenia (IED), čo malo za následok veľa obetí.

Návrat Talibanu sa tiež zhodoval s rastúcimi protiamerickými a protizápadnými náladami medzi Afgancami, ktorí zápasili s náhlym nárastom násilia spojeného s rozsiahlou korupciou v rámci ich vlády a správami o zneužívaní väzňov v amerických zadržiavacích zariadeniach.

2006: V rámci NATO sa začali objavovať trhliny, keď niektoré členské štáty bojovali proti záväzkom vojakov voči Afganistanu. Na konferencii v Rige toho roku generálny tajomník aliancie Jaap de Hoop Scheffer povedal, že sily NATO by mali byť schopné postupne odovzdať zodpovednosť afganským bezpečnostným silám v roku 2008. Vyzval krajiny, aby medzičasom vyslali viac vojakov s menšími národnými obmedzeniami.

2007: Mullah Obaidullah Akhund, jeden z najvyšších vodcov Talibanu, bol zajatý v Pakistane. O niekoľko mesiacov neskôr bol americkými silami zabitý najvyšší vojenský veliteľ Talibanu mulla Dadullah.

2009: Vtedajší americký prezident Barack Obama oznámil, že zvyšuje vojenskú prítomnosť v Afganistane na 68 000 vojakov, čím naplnil jeden zo svojich kľúčových predvolebných sľubov o presune vojenského zamerania z Iraku do Afganistanu.

Počas dvojdňovej konferencie NATO v apríli sa členské štáty zaviazali poslať ďalších 5000 vojakov na pomoc pri výcviku afganských bezpečnostných síl a zabezpečovaní bezpečnosti počas prezidentských volieb v auguste.

V novembri Hámid Karzaj zložil prezidentskú prísahu na ďalšie funkčné obdobie po voľbách, ktoré sprevádzali obvinenia z podvodu.

2010: Začiatkom roku 2010 počet amerických vojnových obetí prekročil hranicu 1 000. Bolo to približne v tomto čase generál Stanley McChrystal, ktorý bol vtedy veliteľom síl NATO-USA v Afganistane, po vydaní kontroverzného článku zbavený funkcie. v Rolling Stone, v ktorom on a jeho zamestnanci kritizovali niekoľkých najvyšších predstaviteľov Obamovej administratívy. Nahradil ho generál David Petraeus, šéf hlavného vojenského veliteľstva.

V novembri členské štáty NATO podpísali vyhlásenie o tom, že do konca roka 2014 odovzdajú zodpovednosť za udržiavanie mieru a bezpečnosti v Afganistane afganským bezpečnostným silám.

2011: 1. mája 2011 bol bin Ládin zabitý americkými silami v Abbottabáde v Pakistane, kde sa skrýval s niektorými členmi svojej rodiny. V ten istý deň bol pochovaný v Severnom Arabskom mori.

Do júna Obama oznámil svoje plány stiahnuť 30 000 vojakov do roku 2012. Obama v tom čase čelil obrovskému tlaku americkej verejnosti, ktorá bola podľa prieskumov prevažne proti vojne v Afganistane.

V septembri bol pri samovražednom bombovom útoku zavraždený bývalý afganský prezident Burhanuddin Rabbani, ústredná postava rokovaní o zmierení.

2012: Napätie medzi americkou a afganskou vládou začalo narastať po tom, čo sa na sociálnych sieťach objavilo video, ktoré ukazuje, ako mariňáci močia na mŕtvych Afgancov. V priebehu týždňov vypukli protesty po tom, čo správy naznačovali, že americkí vojaci spálili kópie Koránu na vojenskej základni.

V marci sa americký vojak údajne vlámal do niekoľkých domov neďaleko Panjwai a zastrelil 17 afganských dedinčanov, z ktorých väčšinu tvorili deti a ženy. O niekoľko dní neskôr Taliban prerušil rozhovory s USA a afganskou vládou.

2013: NATO odovzdalo kontrolu nad bezpečnosťou afganským silám. Namiesto toho sa koalícia zamerala na vojenský výcvik a boj proti terorizmu v regióne. Medzitým Taliban a predstavitelia USA obnovili rozhovory v katarskej Dauhe.

2014: Prezident Obama predstavil svoj plán stiahnutia amerických vojakov z Afganistanu do konca roka 2016.

V septembri bol Ašraf Ghaní zvolený za prezidenta po dlhom odklade po prezidentských voľbách. Podpísal Bilaterálnu bezpečnostnú dohodu, ktorú Karzaj predtým odmietol podpísať ku koncu svojho predsedníctva, čo umožnilo približne 13 000 zahraničným vojakom zostať v krajine.

28. decembra USA a NATO formálne ukončili svoju bojovú misiu v Afganistane.

2017: USA zhodili vo východnom Afganistane masívnu bombu GBU-43, nazývanú matka všetkých bômb, zameranú na sériu jaskýň okupovaných militantmi z Islamského štátu. Bolo to prvýkrát, čo krajina v konflikte použila bombu takejto veľkosti. Bomba zasiahla tunelový komplex v okrese Achin v provincii Nangarhár neďaleko hraníc Afganistanu s Pakistanom.

Bývalý prezident Donald Trump v auguste načrtol novú stratégiu riešenia konfliktu v Afganistane v televíznom prejave k vojakom na vojenskej základni Fort Myer vo Virgínii. Môj pôvodný inštinkt bol stiahnuť sa a historicky sa rád riadim svojim inštinktom, povedal Trump. Ale celý život som počúval, že keď sedíte za stolom v Oválnej pracovni, rozhodnutia sú veľmi odlišné.

Vyzval Indiu, aby zohrávala väčšiu úlohu pri obnove mieru v Afganistane, pričom odsúdil Pakistan za to, že poskytuje útočisko silám Talibanu.

2019: USA zintenzívňujú mierové rokovania s Talibanom v Dauhe. Predstavitelia Talibanu prisľúbili, že zablokujú medzinárodné teroristické skupiny v Afganistane výmenou za stiahnutie svojich jednotiek USA.

V septembri Trump náhle prerušil mierové rozhovory len týždeň po tom, čo americký veľvyslanec v Afganistane Zalmay Khalilzad oznámil, že sprostredkoval zásadnú dohodu s lídrami Talibanu. Trump tvrdil, že jeho rozhodnutie vyvolalo nedávne zabitie amerického vojaka bojovníkmi Talibanu.

Newsletter| Kliknutím dostanete do doručenej pošty najlepšie vysvetlivky dňa

2020: USA a Taliban podpísali dohodu, ktorá pripravila pôdu pre výrazné stiahnutie zahraničných jednotiek z Afganistanu. Bez prímeria však bojovníci Talibanu v nasledujúcich dňoch spustili sériu útokov na afganské bezpečnostné sily. V reakcii na to USA spustili letecký útok proti silám Talibanu rozmiestneným v provincii Helmand.

V novembri americký minister obrany Christopher C Miller oznámil, že do januára plánuje znížiť počet vojakov na polovicu na 2 500. Po dohode medzi USA a Talibanom už boli stiahnuté tisíce vojakov.

2021: Prezident Joe Biden oznámil, že USA nedodržia termín 1. mája na stiahnutie jednotiek stanovený v dohode medzi USA a Talibanom. Namiesto toho vojaci úplne ustúpia do 11. septembra 2021, povedal.

Zdieľajte So Svojimi Priateľmi: