Vysvetlené: Afganské občianstvo, definované a predefinované v priebehu desaťročí zmien
Na rozdiel od pakistanskej a bangladéšskej ústavy, afganská ústava začína chválou Alaha a tiež požehnaním pre posledného proroka a jeho nasledovníkov.
Novú ústavu prijalo v roku 1964 Veľké zhromaždenie alebo Loya Jirga. Podpísal ju kráľ Záhir Šáh a zabezpečil konštitučnú monarchiu a dvojkomorový zákonodarný zbor. The Zákon o zmene občianstva (CAA), 2019 uľahčuje nemoslimským migrantom z troch krajín získať indické občianstvo. Táto séria sa predtým zaoberala ústavami z Pakistan a Bangladéš . Treťou krajinou je Afganistan:
Ústavná história
V dlhej histórii konfliktov a viacnásobných invázií nedokázala žiadna ríša ani národ dlho ovládať Afganistan. Dokonca ani Briti, napriek trom vojnám od roku 1839, nedokázali udržať Afganistan pod svojou kontrolou a boli porazení v tretej z týchto vojen v roku 1919. Afganistan nebol súčasťou Britskej Indie a nebol oddelený od Indie, čo bolo uvedené medzi dôvody na uzákonenie CAA. Podľa Rawalpindiho zmluvy získal Afganistan nezávislosť v roku 1919. Zároveň bola podpísaná zmluva o priateľstve s Ruskom.
Kráľ Amanullah získal ústavu pre Afganistan v roku 1921 a znova v roku 1923, ale Tadžici ho odstránili v roku 1929. Nová ústava bola prijatá v roku 1931. Koalícia pravicových skupín sa dostala k moci v roku 1952 a generál Dawood Khan sa stal premiérom v roku 1954.
Novú ústavu prijalo v roku 1964 Veľké zhromaždenie alebo Loya Jirga. Podpísal ju kráľ Záhir Šáh a zabezpečil konštitučnú monarchiu a dvojkomorový zákonodarný zbor. Zvrchovanosť bola zverená národu, nie Alahovi. Článok 2 vyhlásil islam za štátne náboženstvo a na rozdiel od Pakistanu a Bangladéša uvádzal, že náboženské obrady štátu sa majú vykonávať podľa sunnitskej doktríny Hanafi. Iné moslimské sekty boli teda istým spôsobom menšiny. Ale ten istý článok tiež hovorí, že nemoslimovia môžu slobodne vykonávať svoje rituály v medziach určených zákonmi o verejnej slušnosti a verejnom pokoji.
V tretej hlave ústavy sa hovorilo o právach a povinnostiach (v Indii boli základné povinnosti vložené v roku 1976). Prvý článok vyhlásil, že ľud Afganistanu má bez diskriminácie alebo preferencie rovnaké práva a povinnosti pred zákonom. Právo na slobodu podľa článku 26 vraj nemá žiadne obmedzenia okrem slobody iných a verejného záujmu. Štát má povinnosť chrániť slobodu a dôstojnosť každého človeka. Ústava nespomínala slobodu náboženského vyznania moslimov ani iných osôb.
Sovietska invázia
V prevrate v roku 1978 prevzala moc komunistická strana a zaviedla radikálne reformy. Organizácia Spojených národov odsúdila inváziu a USA podporili afganských povstalcov v desaťročnej vojne so ZSSR. India podporovala sovietsku inváziu. Nakoniec sa sovietska armáda v roku 1989 stiahla a vláda podporovaná Sovietskym zväzom sa v roku 1992 zrútila. Až do roku 1992, počas komunistického režimu, nebolo možné tvrdiť žiadne náboženské prenasledovanie menšín.
V roku 1995 sa k moci dostala islamská milícia Taliban, ktorá zaviedla regresívne obmedzenia vzdelávania žien a zaviedla islamské právo a tresty. V roku 2001 zničili budhistické sochy v Bamijane. Počas ich šesťročnej vlády boli dokonca moslimovia prenasledovaní. 22. decembra 2001 nastúpil Hamid Karzai na čelo dočasnej vlády. Súčasná ústava bola prijatá a ratifikovaná v januári 2004.
Prečítajte si tiež | Zákon o občianstve by mohol viesť ku konfliktu medzi Indiou a Pakistanom: Imran Khan
Náboženstvo a práva menšín
Na rozdiel od pakistanskej a bangladéšskej ústavy, afganská ústava začína chválou Alaha a tiež požehnaním pre posledného proroka a jeho nasledovníkov. The Preambula kategoricky vyhlasuje, že Afganistan patrí všetkým jeho kmeňom a národom. Na rozdiel od indickej ústavy sa v nej spomína jej záväzok voči Charte Organizácie Spojených národov, ako aj Všeobecnej deklarácii ľudských práv, čím sa rozširuje rozsah práv nemoslimov a nediskriminácie.
Zatiaľ čo vyhlasuje islam za štátne náboženstvo, článok 2 hovorí, že vyznávači iných náboženstiev môžu slobodne vykonávať a vykonávať svoje náboženské rituály v medziach zákona. Článok 3 je problematický, pretože stanovuje, že žiadny zákon nesmie byť v rozpore s princípmi a ustanoveniami islamu. Na rozdiel od Pakistanu tu suverenita (podľa článku 4) spočíva na ľuďoch, nie na Alahovi. Článok 35 zakazuje zakladanie akejkoľvek strany na základe náboženského sektárstva okrem tribalizmu, farnosti a jazyka. Článok 80 zakazuje ministrom na turné využívať svoje postavenie na náboženské účely. Článok 149 zakazuje zmenu zásad islamu a islamského republikanizmu. Hovorí sa v ňom, že základné práva možno zmeniť a doplniť len s cieľom zlepšiť a rozšíriť záruky, nie ich zmenšiť alebo obmedziť.
Prvé základné právo podľa článku 22 zakazuje akúkoľvek diskrimináciu a rozlišovanie medzi občanmi a štátmi, že všetci občania majú rovnaké práva a povinnosti. India dala právo na rovnosť aj osobám, ktoré nie sú občanmi. Článok 57 afganskej ústavy hovorí, že cudzinci budú mať práva a slobody v súlade so zákonom.
Na rozdiel od Indie, Pakistanu a Bangladéša sa v článku 29 afganskej ústavy konkrétne používa pojem prenasledovanie. Zakazuje prenasledovanie ľudí. Text ústavy teda nepodporuje tvrdenie o náboženskom prenasledovaní v Afganistane; v praxi, s výnimkou krátkeho režimu Talibanu, k takémuto prípadu nedošlo. Na rozdiel od Indie (iba komisie SC, ST a OBC majú ústavný štatút), článok 58 dáva ústavný štatút nezávislej komisii pre ľudské práva.
Prezidentom sa môže stať iba moslimský občan narodený afganským rodičom (v Indii sa prezidentom môže stať naturalizovaný občan), ale naturalizovanými občanmi môžu byť afganský hlavný sudca, sudcovia a ministri.
Občianstvo
Pôvodný zákon o občianstve Afganistanu z roku 1922 bol napísaný rukou. Článok 8 ústavy z roku 1923 udelil občianstvo všetkým obyvateľom bez náboženskej diskriminácie. Hlavným účelom nebolo občianstvo, ale vydávanie tazkiry, čiže občianskych preukazov. Aj v Indii prišiel koncept národného registra indických občanov (NRIC) s pravidlami národných preukazov totožnosti z roku 2003. Článok 8 Afganistanu udeľoval občianstvo len mužom a bol založený na užšom princípe jus sanguinis alebo pokrvného príbuzenstva. Ale 7. novembra 1936 bol prijatý nový zákon o občianstve a podľa Haagskeho dohovoru o občianstve z roku 1930 bol prijatý jus soli alebo rodné občianstvo. V článku 2 sa uvádza, že všetky deti narodené afganským rodičom v krajine alebo v zahraničí budú afganskými občanmi.
Indická ústava a pôvodný zákon o občianstve boli tiež založené na jus soli, ale dodatky z roku 1986 a 2003 teraz prijali jus sanguinis; pre deti narodené po 31. decembri 2003 by obaja rodičia mali byť indickými občanmi. Každý cudzinec, ktorý žil päť rokov v Afganistane, mohol získať afganské občianstvo. Podľa princípu závislosti každá žena, ktorá sa vydala za cudzinca, stratila občianstvo, ale mohla ho získať späť, ak by sa jej manželstvo následne skončilo rozvodom. Neafganské ženy vydaté za afganských mužov dostali občianstvo.
Komunistický režim priniesol niekoľko zmien. 5. mája 1986 bolo občianstvo definované ako právny a politický vzťah medzi štátnym príslušníkom a štátom Afganskej demokratickej republiky. India nedefinuje občianstvo. Prvýkrát v Afganistane bolo zrušené dvojité občianstvo. Nezávislý princíp bol prijatý vo vzťahu k vydatým ženám.
V roku 1979 bolo kráľovi odňaté občianstvo pre podporu mimozemských síl; bola obnovená v roku 1992 novou vládou. Nový zákon Afganskej republiky nadobudol platnosť 15. marca 1992, no nenastala žiadna zásadná zmena okrem toho, že zrieknutie sa občianstva si teraz vyžaduje súhlas parlamentu a prezidentský súhlas. Tento zákon bol 11. júna 2000 nahradený Islamským emirátom Afganistan bez akejkoľvek podstatnej zmeny. Podľa článku 28 si teraz afganská žena zachováva svoje občianstvo napriek tomu, že sa vydala za cudzinca. Podľa článku 9 ods. 2 je občanom dieťa narodené v Afganistane alebo mimo neho afganským rodičom. Aj dieťa, ktoré sa v Afganistane narodí cudzincom, môže získať občianstvo dovŕšením 18 rokov, ak sa tam rozhodne zostať a ak do šiestich mesiacov nepožiada o rovnaké občianstvo ako jeho rodičia. V roku 2001 bolo opäť prijaté dvojité občianstvo.
V článku 12 sa hovorí, že ak sa dieťa narodí v Afganistane a doklady rodičov preukážu, že nie sú k dispozícii dôkazy o ich občianstve, dieťa sa bude považovať za Afganca. Ak by India prijala toto pravidlo, do Assam NRC by boli zahrnuté 2 milióny detí. V súlade s Dohovorom OSN o právach osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1954 sa všetky osoby bez štátnej príslušnosti považujú za afganských občanov. Naturalizáciou sa udeľuje občianstvo každému, kto tam žije päť rokov.
Po sovietskej invázii a následnom konflikte zaznamenal Afganistan milióny migrácií. V roku 2017 bolo prijatých 1 773 žiadostí o zrieknutie sa, vrátane žiadostí hinduistov a sikhov. Nie každá migrácia bola spôsobená náboženským prenasledovaním alebo opodstatnenými obavami.
Článok 4 súčasnej ústavy deklaruje, že národ Afganistanu tvoria všetci jednotlivci, ktorí majú afganské občianstvo, a slovo Afganec sa vzťahuje na každého občana. V odvážnom a kategorickom vyhlásení sa hovorí, že žiadny jednotlivec nesmie byť zbavený občianstva. V článku 28 sa uvádza ako základné právo a uvádza, že žiadnemu afganskému občanovi nemožno odobrať občianstvo ani ho nemožno odsúdiť do domáceho alebo zahraničného exilu. Rovnako ako Pakistan a Bangladéš, ani Afganistan neudeľuje ani neodmieta občianstvo na základe náboženstva.
Autor je odborník na ústavné právo a vicekancelár, NALSAR University of Law, Hyderabad
Zdieľajte So Svojimi Priateľmi:
