Vysvetlenie: Sikhizmus v Afganistane je taký starý ako náboženstvo, predchádza vláde Ranjita Singha
V pondelok odviezlo 46 evakuovaných afganských sikhov troch zo šiestich zostávajúcich swaroopov Guru Granth Sahiba do Indie.

Po ovládnutí Afganistanu Talibanom by mohla byť história nepatrnej, no dôležitej komunity Sikhov v krajine na pokraji svojho konca. Svetová pandžábska organizácia spolu s riadiacim výborom Dillí Dillí Sikh Gurdwara (DSGMC) koordinujú s vládou Indie evakuáciu afganských hinduistov a sikhov.
V pondelok so sebou viezlo 46 evakuovaných afganských sikhov troch zo šiestich zostávajúcich swaroopov Guru Granth Sahiba do Indie. Paramjeet Singh Sarna, prezident SAD (Dillí), napísal na Twitteri, že koniec éry sikhi v Afganistane.
| Svätá kniha sikhovHistória sikhizmu v Afganistane
Na rozdiel od bežného predpokladu, že Sikhovia v Afganistane sú čerstvými prisťahovalcami indického pôvodu, komunita Sikhov je v skutočnosti pôvodom z krajiny a má v regióne dlhú a hlboko zakorenenú históriu. Nadšenec histórie Inderjeet Singh vo svojej knihe „Afganskí hinduisti a Sikhovia: História tisíc rokov (2019) naznačil, že história sikhizmu v Khurasan (stredoveký Afganistan) začína zakladateľom sikhského náboženstva Guru Nanakom, o ktorom je známe, že navštívili región niekedy v 15. storočí.
Antropológ Roger Ballard vo svojej výskumnej práci z roku 2011 vysvetlil, že populácia Sikhov v regióne pozostávala z tých členov pôvodného obyvateľstva, ktorí sa bránili procesu konverzie z budhizmu na islam, ktorý sa v tejto oblasti odohral medzi deviatym a trinástym storočím, a ktorí následne sa v priebehu 15. storočia pripojili k učeniu Guru Nanaka – ktorý je sám Khatri a zakladateľ sikhskej tradície.
V roku 1504 zajal Mughalský cisár Bábur Kábul a do roku 1526 bol pánom severnej Indie. Kábul sa stal jednou z provincií Hindustanu a Babur ho nazval „vlastným trhom Hindustanu“. Zostal súčasťou Hindustanu až do roku 1738, kedy ho dobyl perzský vládca Nadir Shah. Počas tohto obdobia sikhskí kronikári zaznamenávajú množstvo mien a prípadov, keď sikhskí nasledovníci v Kábule prišli do regiónu, ktorý je dnes známy ako Východný Pandžáb, aby vzdali úctu sikhským guruom, napísal Singh. Bolo tiež niekoľko prípadov, keď Sikhovia z Východného Pandžábu prešli do Afganistanu, aby šírili učenie sikhských guruov.
Napríklad text z 18. storočia Mahima Prakash, ktorý napísal Sarup Das Bhalla, potomok tretieho sikhského gurua, Guru Amar Das, uvádza meno „Kabuli Wali Mai“ (dáma z Kábulu), ktorá vykonávala seva (dobrovoľnú službu) pri kopaní stupňovitej studne v Gondiawale vo Východnom Pandžábe. V tom istom texte sa spomína aj Bhai Gonda, ktorý bol poslaný do Kábulu, aby šíril učenie siedmeho sikhského gurua a že tam založil aj Gurudwaru.
Obdobie medzi polovicou 18. a polovicou 19. storočia je dôležité v histórii vzťahov medzi Afgancami a Sikhmi. Asi 101 rokov boli Afganci a Sikhská ríša susedmi a väčšinou antagonistami. V prvých desaťročiach 19. storočia sikhská ríša pod vedením maharadžu Randžíta Singha anektovala veľké časti impéria Durrani pod Afgancami. Počas druhej anglo-sikhskej vojny v rokoch 1848-49 však Sikhov podporovali Afganci, aj keď prehrali s Britmi.

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia, v reakcii na aktivity kresťanského proselytizmu po anexii Sikhskej ríše Britmi, bolo založené hnutie Singh Sabha, reformné hnutie Sikhov. Vplyv hnutia bolo cítiť aj v Afganistane. Akali Kaur Singh napríklad strávil rok v Afganistane, chodil od domu k domu, aby šíril sikhskú doktrínu. Jeho misia viedla k vytvoreniu niekoľkých gurdwarov v regióne.
Exodus Sikhov z Afganistanu
Prvý veľký exodus afganských sikhov a hinduistov sa odohral za vlády Amíra Abdura Rahmana Chána koncom 19. storočia. Khanovu vládu v Afganistane Briti nazvali „vládou teroru“. Je známe, že súdne popravil takmer 100 000 ľudí. Počas tohto obdobia emigrovalo niekoľko hinduistov a sikhov a je známe, že vtedy vznikla komunita afganských sikhov Patiala v Pandžábe.
Ale práve v roku 1992, keď mudžahedíni ovládli Afganistan, sa začal najrozsiahlejší exodus Sikhov a Hindov. Pred nástupom mudžahedínov postihli Sikhov dva prípady teroristických aktivít. V roku 1988, v prvý deň Baisakhi, muž s AK-47 vtrhol do gurdwary a zastrelil 13 Sikhov. Nasledujúci rok bol Gurdwara Guru Teg Bahadur Singh v Džalalabáde napadnutý raketami vypálenými mudžahedínmi, čo viedlo k smrti 17 sikhov. Singh vo svojej práci napísal, že od marca do októbra 1989 mudžahedíni zaútočili na Džalalabád s úmyslom dobyť mesto. Viac ako sto afganských sikhov zomrelo počas šiestich mesiacov, keď sa mudžahedíni zamerali najmä na sikhskú obytnú oblasť mesta.

Potom, čo mudžahedíni prevzali Kábul v roku 1992, veľké množstvo Sikhov začalo opúšťať krajinu, keďže boli vystavení niekoľkým prípadom únosov, vydierania a prenasledovania. Problémy sa ešte znásobili, keď sa v roku 1994 dostal k moci Taliban. Singh napísal, že kým začiatkom 90. rokov žilo v Afganistane viac ako 60 000 sikhov a hinduistov, do roku 2019 sa ich počet znížil na približne tisíc, najmä v Kábule, Džalálabáde a Ghazní. Mimo týchto miest sú teraz ich gurudwari a mandiri nelegálne okupovaní miestnymi obyvateľmi väčšinovej komunity. Dokonca aj v týchto mestách boli ich domy počas nepokojov občianskej vojny násilne obsadené a väčšina z nich žije v gurudwarách a mandiroch, napísal.
Tolerancia diverzity, ktorá bola doteraz charakteristickou črtou afganského islamu, sa začala rýchlo vytrácať zoči-voči tvrdým džihádistickým a fundamentalistickým postojom podporovaným Talibanom, napísal Ballard.
Nedávno, v roku 2018, samovražedný bombový útok v Džalalabáde zabil najmenej 19 Sikhov a v marci 2020 mal útok na Gurdwara Guru Har Rai Sahib za následok smrť 25 osôb. Odvtedy došlo k masívnemu nárastu emigrácie afganských sikhov. Tiež dúfajú, že po schválení zákona o zmene občianstva indickou vládou by pre nich bolo jednoduchšie získať vstup a občianstvo v Indii.
Po pondelkovej evakuácii v Afganistane naďalej uviazlo takmer 200 sikhov a hinduistov.
Newsletter| Kliknutím dostanete do doručenej pošty najlepšie vysvetlivky dňa
Zdieľajte So Svojimi Priateľmi: